Balada o (ne)čase

Počujem hlas, že nerozumiem času.

Ako mám všetky veci naladiť?

Počujem čas, a nerozumiem hlasu.

Prekliate sny. A ranné nálady.

Nehráš sa so mnou – vadí, nevadí?

Nado mnou iba rozihrané nebo.

Nebol som vtedy namôjveru s tebou,

kedy sa hovorilo o kráse.

Ani On s nami na tom mieste nebol.

Čo by si chcela v tomto nečase?

Nebol som tam, keď určila si trasu.

Máš kyslý úsmev. Len zo zásady?

Na nebi Boh. A baránky sa pasú,

tak ako všetky kladné príklady.

Do toho čas, čo so mnou neladí.

Ako ten sen. Ten uhlík pod pahrebou.

Bola si cestou so mnou sama? Lebo

sem a tam smie tma vo mne tam a sem.

Bola si zaujatá? Sama sebou?

Čo by si chcela v tomto nečase?

Zasuň si oči zasa do nečasu.

Krása je stará. A ja primladý,

aby som súdil svoju vlastnú krásu.

Zasa ten sen. A oheň. Zasa dym.

Za aký rám sa zasa zasadím?

Aby som krásu len tak nezahriebol.

V pahrebe chlieb. Čo s upečeným chlebom?

Ach, čo ma vlastne po nej – po kráse.

Môžeš si zvoliť iba – buď a( )lebo.

Čo by si chcela v tomto nečase?

Dávaj si pozor, kde je vôl a kde bôľ!

Iba Boh tuší, kde nebol a kde bol.

A kde máš zastať v nemom v úžase.

Bolehlav tvojou hlavou potrasie.

Oh, keby som ti jediný raz jebol!

Liek možno zmeniť. Pravý – za placebo.

Čo by si chcela v tomto nečase?