počúvam a myslím

vonku prší, fúka, žije

a tu, vo vnútri,

leží bukowski na posteli

a číta mi svoje básne

jednu za druhou

ako vozne vlaku

ako kvapky vodopádu

ako roky života

a dáva to zmysel

a je zmyselný

a škaredý a tučný

a pivo mu kvapká na koberec

(mam bude nadávať

ale mne to nevadí

a jemu tiež nie,

lebo je mŕtvy)

 

na klavíri mi sedí

pink floyd a

hrajú stále dookola,

dookola, dookola

wish you were here

 

a raz sa mi opočúvajú,

všetci

bukowski, p. f., beatles

mafin, lásky, priatelia...

stanú sa nudnými,

zapadnú prachom,

stratia pôvab

a odídu mi zo života

 

aby sa raz

mohli vrátiť, dohnať ma

k slzám, k nostalgii,

k tomu

aby som ich znovu začal

milovať, milovať

tak ako ich milujem dnes

---