Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seRučičky
14. 11. 2001
5
0
2062
Autor
Junkie_23
Škrabe ma v hrdle
Mám ospalé a unavené oči choroby
Som na ceste
a moje predstavy ledva držia pokope
Trhajú sa
Pukajú
a tak veľmi by sa chceli
rozpadnúť, zosypať,
zavzdychať a zaspať...
Maličké slabé ručičky
to všetko zachraňujú.
Veľké oči plné strachu
Srdiečka bolesti
Vlasy hrôzy
Boja sa samoty
Boja sa zloby
Boja sa prázdnoty
Boja sa tak desivo,
že aj keď neveria
držia sa za ruky.
veľmi expresívne a silné, ako povedal hermit..
v časti "trhajú sa pukajú" ten praskot skutočne počuť...taký skoro hmatateľný...
aj štyri slovesá na konci prvej slohy idú ako krivka - hore pozorosť, dole napätie atď, čo sa mi ráta
druhá sloha je po polovoci mierne genitívna, čo ju trochu robí statickejšou, než tie pohybujúce sa slovesá v prvej slohe...citoslovcia v nej isto majú opodstatnenie - možno by to šlo priviesť až do extrému ( aj slabučké, a pod )
závej je veľmi mierny
Celkovo, hoci neviem, aká stará je táto báseň, myslím, že sa pohybuješ dopredu a to je dobre, Junkie...
xixi Bixi, ty si na tie genitíva a genitívne väzby fakt zaťažená... :-)
Naso si najskôr myslel, že ide o ručičky na hodinkách... Alebo predsa?
Krásna druhá veta a veľmi pôsobivé finále...
každý tvůj text je silná osobní výpověď... a navíc: závěry básní, podle mě velmi důležité, ti strašně dobře jdou....
tip
pokiaľ viem takminule som ten koniec trošku pokašlala... ale diky najvernejší...
asi milionkrat som sa citil rovnako, asi to bude dovod ze ti musim dat ************** (typ)