Balada o (ne)láske

Som iba žobrák. Natiahnuté dlane

pýtajú svoje, a čo nechýba

ostatným tvorom. Nutne, odhodlane.

I vďaka mojim snom a pochybám.

Len ja sám stále neviem, že som sám.

Odkiaľ ten vietor neprestajne fúka?!

Minulosť ako rozkvitnutá lúka.

Ten krutý mráz a strašná páľava!

Pozvi ma k sebe na chvíľočku dnuká.

Chcem ti dať všetko, skôr než odplávam.

Som iba pútnik. Zapriahnuté sane

za sebou vláčim ako celibát.

Nikdy sám neviem, prečo sa to stane,

že sa včas musím na čas rozhýbať.

Úžasná dúha. Slnko na rybách.

Na mojom Nebi celkom iný úkaz.

Úmorná práca. V celkom iných rukách!

Modlitba ako zázrak zostáva.

Zober si, drahá, čo ti teraz núkam.

Chcem ti dať všetko, skôr než odplávam.

Som iba plavčík. Južný vietor vanie.

Ušiel som z lode. Chytil ma ten plam.

Ja viem, že nemáš so mnou zľutovanie.

Aj keď sa práve tebe vyhýbam.

Ach, čo mám zo sĺz? Štipku soli mám!?

V prístave lode, čo ma odvezú? Kam?

Pozri sa na mňa. Muška. Na pavúka.

Na súši čaká na mňa poprava.

Aj lúčny koník raz tak dovrzúka.

Chcem ti dať všetko, skôr než odplávam.

Dojatie v očiach. Ja pes? A ty suka?

Ide mi iba o všetko čo núkaš?

Aby som zase dobre nespával?

Bola by so mnou iba otrava.

O tebe učí každá prvouka.

Lebo len anjel tak diabolsky mrká.

Chcem ti dať všetko, skôr než odplávam.