Nový svet 22.diel

22. diel - najväčší boj sa začína ;) !

Bordová guľa zapadla za obzor a desiatky drakov vzlietlo z tábora s elfmi na chrbtoch. Východná jednotka armády, do ktorej patril aj Sid už bola tiež na ceste. Doraziť k jaskyni mali približne v rovnaký čas. Lukostrelci išli na koňoch spolu s faunmi. Draci leteli ponad les a cítili, že vzduch sa ochladzuje. Po hodine letu spod nich zmizol les a nahradili ho kamene. Vtedy tam dorazila aj východná jednotka. Veľké čierne diery v hore znázorňovali jaskyne v ktorých bývali draci, no len v jednej bol ich nepriateľ. Bolo totiž viacero klanov – Kelexixus, Ûminosos, Leterizcux a Inferixsus. K elfom patrili draky z klanu Leterizcus. Kelexixus a Ûminosos boli pokojné klany, ktoré neznášali boj.

Drak pána Liqenjiho zletel nízko nad zem a vyhľadal Žarvu.

„Ktorá je to jaskyňa?“ opýtal sa pán Liqenji.

Žarva ukázal prstom na jaskyňu s vchodom lemovaným ostňami z kameňa.

„Tamtá,“ povedal zachmúrene a drak pána Liqenjiho vyletel vyššie.

„Stáť!“ rozkázal.

Fauni, kone, aj draci zastali a zleteli na zem.

„Elfovia, ľudia, fauni. Druhovia moji. Tvorovia, ktorí sídlia v jaskyni nie sú ani zďaleka takí silní, ako mi. Áno, možno ich je viac a majú silnejších drakov. Je medzi nimi aj démon, ktorý ovláda temné kúzla. No mi máme odvahu! Aj mi sa niekedy zhŕkneme do skupín a bojíme sa. Ale nie dnes. Dnes máme odvahu! Dnes pred strachom neustúpime! Dnes sa mu postavíme tvárou v tvár a zdoláme ho! Dnes porazíme našich nepriateľov a vyslobodíme našu zem pred temnotou!!“

Elfovia, fauni, aj ľudia zdvihli ruky s mečmi a zrevali. Rev otriasol horou, prenikol do každého kúta a vyvolal strach, ktorý oslabil nepriateľov. Potom všetci stíchli. Pán Liqenji sa usmial a pokračoval tentoraz vľúdnejším hlasom:

„Tak, bojovníci. Došli sme až sem, na kraj všetkého. Tu sa už nemôžeme obrátiť a ísť naspäť. Musíme dokončiť, prečo sme prišli.“

Jeho drak sa otočil chrbtom k ostatným. Lukostrelci sa skryli za kríky, ktoré ešte sem – tam rástli a fauni spolu s východnou jednotkou sa zoradili pred nich. Draci, na ktorých sedeli elfovia so strelnými zbraňami, vyleteli vysoko nad jaskyňu a pripravili sa na paľbu. Ostatné draky sa zoradili nad kríky, za ktorými sa skrývali lukostrelci. Mesiac bol už na oblohe, vietor hýbal holými konármi a všade vládlo ticho. Neznesiteľné ticho – hlboký nádych pred búrkou. Pán Liqenji sa zadíval na jaskyňu, zovrel rukovať svojho ozubeného meča a vydal povel na streľbu. Veliteľ strelcov prikývol a vystrelil. Zvuk smrtonosnej zbrane prerezal noc. Niekoľko kameňov z jaskyne sa rozletelo a vystrelili aj ostatní, kým nevznikla v strope diera, do ktorej vleteli ostatné draky. Pri diere sa zrazili s nepriateľskými drakmi, ktoré začali protiútok. Draky elfov však leteli dnu a ponechali Inferixov strelcom a ich drakom. Elfovia z východu vbehli do jaskyne cez vchod. Zrazili sa s vojakmi a začali divokú bitku. Fauni s lukostrelcami vyčkávali na vojakov, ktorí vybehnú vo na otvorené priestranstvo.

 

            Draci, ktorí vnikli do jaskyne, leteli ňou a hľadali nepriateľov spolu s elfmi na chrbtoch. Bol medzi nimi aj Kasen.

Inferixovia útočili na drakov, na ktorých sedeli elfovia so strelnými zbraňami. Škriabali, kusali ich, no draci z klanu Leterizcus sa bránili. Jeden drak zdrapol nohy Inferixa, naklonil dlhý krk a kusol ho do krku. Inferix zakvílil, vymanil sa z protivníkovho zovretia a vrazil doňho. Leterizc odletel, ale elf sediaci na ňom strelil do Inferixovho brucha. Zelený drak sa zapotácal a stratil rovnováhu. Kolísavo letel k čiernemu drakovi, no ten nečakal a letel nad neho. Tam sa prudko stočil dole, chňapol Inferixa za krídlo a odhodil ho do jedného balvana, ktorý vyčnieval z jaskyne. Tým ukončil jeho život.

 

            Sid, ktorý bojoval s vojakmi sa zosilnil a otočil sa k trom vojakom, ktorí sa ho chystali bodnúť. Sid vyskočil, tým sa uhol mečom a pristál na vojakoch. Takto ľahučko ničil jedného protivníka za druhým, kým neprišli na rad strelci. Stáli na hornej stene jaskyne a mierili na nich. Sid dostal hneď jednu strelu do paže. Nezastavilo ho to, iba posilnilo vôľu bojovať. Keď ho ale postrelili do nohy, stratil rovnováhu a spadol. Lukostrelci hneď nato dostali príkaz a spustila sa vlna šípov. Mnoho vojakov – strelcov padlo, no aj oni sa začali brániť. Ozval sa treskot – to značilo, že vystrelili a zasiahli mnoho elfov – lukostrelcov. Sid sa pozbieral a chystal sa pokračovať boji. Musel však napnúť všetky sily, aby sa nezvalil na zem, kvôli mučivej bolesti v zranenej nohe. Vtedy sa strhol prudký lejak s ľadovými krupami. Bojovníci mali tie najhoršie podmienky na boj. Fauni sa doňho nezapojili preto, lebo by so svojimi veľkými telami len zavadzali.

 

            Draci s elfmi na chrbtoch prenikali čoraz hlbšie do jaskyne. Leteli bez zastavenia až do chvíle, čo ich napadli elgorovia. Zem pred Leterzicmi vybuchla a zleteli na zem. Pred ním stáli stovky elgorov.

„Predpokladám, že sa nevzdáte a nenecháte sa spútať,“ povedal pán Liqenji.

„To si uhádol, starec!“ vykríkol jeden elgor a vystrelil žltú žiaru k vládcovi.

Jeho drak vzlietol a žiara ho mihla. Drak letel k elgorom, no tí doňho strieľali kúzla. Drak s pánom Liqenjim na chrbte vzlietol najvyššie, čo sa len dalo a ozval sa vládcov silný hlas:

„Sendrome!“

Pán Liqenji roztiahol ruky a steny jaskyne zavibrovali. Niekoľko kameňov z nich aj odletelo. Elfovia potom začali strieľať do elgorov tenké šípy vytvorené kúzlom. Elgorovia tiež. Bola to prestrelka, pričom praskali steny, lietali kamene a umierali bojovníci. Kasen tiež strieľal. Jeho pohľad zrazu zastal na jednom elgorovi, ktorého stretol v Mio Rúsau. Obaja sa na seba zahľadeli a nestrieľali.

„Kasen…“ zašepkal elgor.

Kasen naňho hľadel. Bola to známa tvár, ktorú už poznal predtým, no nevedel prísť nato, odkiaľ. Jeho drak preletel nad elgorom a Kasen musel bojovať ďalej. Prestrelka išla ďalej a trvala asi desať minút. Vtedy pán Liqenji vyslal obrovskú tlakovú vlnu, ktorá zhodila elgorov na zem.

„Poďme!“ vykríkol pá Liqenji, keď sa elgorovia hádali na zemi, popadaní jeden na druhého.

Draci elfov ďalej leteli pozdĺž stien osvetlených zelenými kruhmi.

„Táto jaskyňa nemá konca!“ skríkol Kasen po dlhej chvíli monotónneho letu.

„Tiahne sa cez celú horu,“ odpovedal pán Liqenji.  

Zrazu sa však pred elfmi objavilo oslepujúce červené svetlo. Drakov to oslepilo, preto zosadli na zem. Žiara zmizla a Kasen uvidel, že pred nimi stojí Xerax de Langeplos a od jeho lesklej bielej masky sa odrážali zelené svetlá gúľ, rozmiestnené po stenách.

 

            Elgorovia vybehli z jaskyne a zaútočili na elfov, ktorí bojovali s vojakmi. Fauni si to všimli a cválali k nim. Vystrelili niekoľko šípov, ktoré zasiahli elgorov, tí spozorneli a vybehli k faunom. Traja elgorovia, ktorí sa zoradili vedľa seba, vystrelili prúdy energie. Trom faunom to hneď uhasilo život. A vtedy sa začal divoký boj, v ktorom hrali úlohu kúzla, meče, kopije a dýky. Fauni šliapali po elgoroch, tí prestreľovali krížencov svojimi mocnými kúzlami, rezali sa, pichali sa. Padalo čoraz viac tiel na zem a bojisko sa vyprázdňovalo. Vďaka husto padajúcemu dažďu, krupom a tme nevideli skoro nič a naslepo bojovali, no tmu vystriedalo svetlo a krupy prestali padať. Bojisko zvlhčoval už len jemný dážď. Slnko už skoro vyšlo a faunov pomaly porážali elgorovia. Zrazu sa ozval fauní roh. Fauni sa dali na ústup. Kríženci bežali do lesa a nechali vyčerpaných elgorov za sebou. Nedali im však pokoj lukostrelci, ktorí stále číhali za kríkmi. Zase sa objavilo more šípov a elgorov výrazne ubudlo. Jeden doráňaný elgor vystúpil pred nich a ukázal na lukostrelcov.

„Počúvajte, druhovia moji! Ako náš finálny útok použijeme Muego de Lungo!“

Nato sa elgorovia postavili vedľa seba.

„Niečo chystajú! Zastavte ich!“ kričal jeden elf – lukostrelec.

Lukostrelci vystrelili, no ich šípy narazili na bariéru okolo elgorov.

„Muego de Lungo!“ vykríkli elgrovia.

 

---