Písmák
XII.ANET
Ako mohutný dúhový voj,
vznášaš sa tesne nad zemou,
ako ten najdokonalejší stroj,
alebo kolibrík mesačnou krajinou.
A keď aj stopu necháš, v tom snehu hlbokom, čo lemuje nám osud dokorán,
i stane sa čo si želáš, Ty pokračuješ ladným krokom, a v stope vzkvitne všefarebný tulipán.
A keď sa aj potkneš, hodíš držku, tváre od blata,
vec, že s gráciou opät vstaneš, a u nôh nuget zo zlata.
A keď aj Škótske dažde, zlejú toto vzácne súcno do nitky,
nič zo šarmu ti neodplavia, toť pravda čistá, nahá, a bez servítky.
A Ty naďalej budeš tým úžasným dúhovým vojom,
budeš sa stále vznášať nad zemou, či je pekne a či leje,
a prestať na teba myslieť stane sa nekonečným bojom,
pretože takých kolibríkov na svete moc nie je.
Vždy ostaneš jak nemá múza, v tej nesmrtelnej hviezdokope,
no všetky hviezdy hadr, lúza, holt niet krajší úsmev v Európe...
Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seAnet
21. 11. 2010
0
6
645
Autor
s0f
Óda na jednu slečnu ktorú som spoznal v Škotsku a už som ju nikdy nevidel...
6 názorů
...no takovej text a este tak malym pismem, sem si nabeh na vidle teda.))
Jo, ten rým je nič moc.
Nenechal som ju plávať, ona odplávala sama, spolu so svojim priateľom. Okrem toho, ona je vo Frenštate a ja v Brne. Ale ja sa rozoseriem z každej druhej holky ktorú spoznám, tož je to jedno :D