pocestní

mŕtvy les železných pút a pascí

časostroj ozubených povestí

popri rieke, snáď sa nestratím

kým hľadám svojich obľúbených pocestných

lucerna na sny

každým krokom páli viac

slzotvorných horľavín

prosím...nechcem

o celý svoj svet prísť

a len črep vrátiť, požičaný

nebyť teba, nie som sám, moja drahá

nepochopiteľná

počítaš, starneš, zabúdaš

večná a šťastná ako sama náhoda

horúčavou rozochvený

opitý z tvojich pier sa brodím

stále bližšie k slávnemu veľkému

ničomu

lucerna na sny

žijem, kým bdiem, kým plápolá

na kolenách zrnká popola...

nekonečný spánok

pod snehom čo sa netopí

tam kde slnko hreje

len svojich obľúbených...