žena

vnútorný cyklus, neustále
sa opakujúce (vo mne)
ročné obdobia

chytíš ma za ruku keď sa
nepochopiteľne a predsa
(smer východ) odrazím?

doštičky v dezolátnom stave
a v rukách sila, čo vyvrie
klincami nepribiješ

čo sa dá, ponaprávam
ľahučkým ťahom, dvomi
zmazaná reprodukcia

koryto vyschlo, zdá sa
a monzúnové dažde
sa prestali vysmievať

ostávam len so sebou
prislúcham jedinému
hlasu, už navždy

blanokrídla