Prečo je slon smutný

V malom obchode s porcelánom bol i maličký sloník. Z porcelánu. Namaľované čierne očká pri zdvihnutom chobote mu dávali šibalský výzor. A nikto si ho nekúpil. Prešli i Vianoce a nič. Sloník mal rád ľudí. Rád by sa vynímal v nejakom byte, rád by niekomu urobil radosť. Myslel si, že ho nikto nechce preto, že je taký malý. Tak začal rásť a rásť, až sa nevmestil do malého obchodu. Veselo zatrúbil ľuďom na znamenie, že aj on je tu. Ale ľudia sa nepotešili. Zbytočne lamentovali nad rozbitým obchodom a dali ho do cirkusu. Tešil sa, že teraz sa naň ľudia chodia pozerať, najmä deti. Len to nechápal, prečo ho všetci nemajú rovnako radi. Dozorca ho každý deň švihal bičom a slon sa nemohol hrať podľa vlastnej vôle. Potom ho dali do zoologickej záhrady. Odvtedy je sloník stále smutný. So žiaľom spomína na malý obchodík. Teraz už vie, že si ho nikto nekúpi.