Únik

Červená.Sivá.

Sivá.Červená.

Každá druhá je tá Tvoja oktávia!

Sedíš, pozeráš, nemyslíš,

v povrchnej hudbe ma neuvidíš.

Na nočnej oblohe lietam,

pri svojich troch mesiacoch,

ktoré nie sú lampy,

ako sme si mysleli vtedy,

sediac v Tvojom sivom objatí.

Bez bozkov.

Zvedavosťou si ma deštruktívne olúpal,

dotykmi využil reakciu tela,

a logickými polopravdami otupil myseľ.

Nič mi neostalo.

Len kráčam ďalej po ulici

automaticky a s apatiou k radosti:

rátam kroky,

rátam autá,

rátam s tým,

že tam si.

v sivej oktávii.

Bez odpovedí.