prekroky

bez profilu

prichytil som sa
čitat parte
na výklade od potravín,

som už ako oni
v kruhu chodiaci
blázon

čítal som ho
a po celej ulici kričal:

Mária Slaná
94 rokov
zomrela na život

nikto mi to nevereril,
vraj som primladý
nato aby som vedel
jej meno

primladý
na trápne štvorveršia

Mária Slaná
nikdy nebývala sama,
stáli sme pri nej
stáli sme opodiaľ

nekrológy strácajú
na kreativite
a ja stále neviem
kto ich vymýšľa

milujúca rodina
milujúca artritída
navždy tvoj Parkinson

iba človek po sebe
pomenuje chorobu

                           sobecká

                           stál som tam
                           a videl to

                           krádež ramien
                           tej nakrátko ostrihanej
                           brunetky,
                           odcudzenie jej bokov

                           kurva v čiernom
                           nepriláka mnoho mužov,
                           len ich zvyšky

                           neskôr prišla
                           aj o členky
                           a nedokázala bez pomoci
                           chodiť

                           smutný koniec
                           no nemôžem povedať,
                           že ma to mrzí

rybník v daždi
dážď v rybníku

zobudte sa na pukanie
v zátylku
prepoťte kresby na chodníkoch

jej nádherný úsmev

pozorujte krajinu,
premennú E
a premeného M

sú ako my
občas unavení,
zúria,
opíjajú sa a zabúdajú

zvyk je
železná košeľa
nie však železná sukňa
alebo kovový obrus

možno sa k sebe
vrátia
zavolajú do márnice

M začne piť
a E sa konečne zamiluje

keď sa to skončí
pomenujú po sebe
hluchonemú veľrybu,
ktorú naučia chodiť
a hrať na klavír

ukážu jej ako
bezbolestne zvracať.