Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMesto /2
Autor
dajakbol
(Križovatka)
Kým si ako výkvet
cudzopasnej flóry
regulujem IQ,
ešte mi to dvorí.
V agresívnych tieňoch
bánk a poisťovní,
trvám (inak leňoch,
veršom nevýslovný).
A môj tieň sa klenie
ponad vaše tiene
za maturantkami.
Podľa známych pachov,
budú súce na chov
aj tie pyšné lamy.
V mlákach stoja oká
ukrajinskej nafty.
Cítim, cítim soka,
ale myslím na vtip,
rozmarný a v rauši
z éterických lolít –
o sedem pív zdravší,
mám si nedovoliť?
Štelujem sa k bozku,
schopný iba floskúl,
pri staničnom múre.
Ó, ja tejto noci
nájdem bod G hoci
v lešenárskej rúre.
(Diaľnica)
Z hlinožravých bagrov,
biohlinožravé.
Eko-, bio-, agro-...
Vykladaj to tráve.
V mrazoch praská granit,
konverzujú stroje
(Budovať a zdaniť!),
ale ja viem svoje:
Do tohoto mesta
vedú iba scestia,
iba tieto riadky.
Láska sa tu kazí
ako všetko na zips,
akokoľvek krátky.
Tak ma silí do gnóm,
do maxím ma láme
to, čo vidím oknom
po poslednom fláme –
kdeže nový rozmer
vecí, skrytý presah,
neznámy nám, čo sme
stvrdli na adresách.
To len čas sa rúti
bokom do zákruty
poza čínsky stánok.
Chvíľu sa v ňom hegal
zachytený regál
lesklých poltopánok.
(Balkón)
Ticho ako v rybe.
Iba súcno zlostí,
skúpe vydať príbeh
mimo okolností.
Bezúhonne, zbožne,
do snímania zásluh,
čakám na nemožné,
oddávam sa kašľu,
kým sa iný modlí...
Zima. Teplo od líp
stojí medzi kmeňmi.
Zapáliš si. Cez dym
vidno padať hviezdy.
Pritúľ sa a tieň mi.
(Text je pokračovaním cyklu Mesto TU)