"K.O.U.L.E. /Štrbavý úsmev klavíra"

TAM

stojí v tieni,

v kúte starobinca

odohnaný,odložený,sám.

Kedysi hľadel na všetkých z výšin pódia.

Zabával v kabaretoch neznámych,

doma roztlieskal svojich vlastných.

Teraz  tu stojí bez seba

rozožratý červotočmi sklerózy a parkinsona,

sterilné slečny v rovnošatách

mu vymieňajú plienky.

DOMA

nanovo natretý

uprostred izby,

na čestnom mieste - klavír.

Dnes ako pred rokmi,

akoby ho čas obtekal

a vpil sa do rúk,

čo na ňom hrali.

Na čestnom mieste vyleštený

piedestál pre kyticu čerstvých kvetín.

Nik nevie ako presne starý,

starcove deti z neho týždenne utierajú prach.

Na čestnom mieste stojí,

stojí a mlčí

s plnou výzbrojou mŕtvych kláves,

aj tak má obdiv všetkých návštev.

A tam zabudnutý v cudzej posteli

prstami šmátra vo vzduchu

posledné G-dur bezzubý starec.