Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seenter
Autor
Dalimir
keby sa všetko smelo
smelo a nezáväzne
za seba zahodiť
bol by som tu i tam
vetríkom posmelený
a vravel by som všetkým
toto som ja
aj keby som len táral
do vetra
slobodný
ešte si slobodný
pýtam sa čo to stváraš
veď celá dedina
do ktorej si sa vnoril
rozpráva o tebe
dal si si teda načas
cintorín za posledným
dreveným domom
čo stojí oproti
všetkému tomu smúti
držím sa ťa
držím ťa
tak ako slepý palicu
no nie si ako ona
ešte si slobodný
zrkadlo
už sa nevypytujem
na cestu
som si vzal všetko
klobúk
ktorý som nikdy nemal
vešiak a zrkadlo
keby som nemal tužku
kreslil by som si prstom
do prachu ktorý
na teba napadal
vidím
nikde som nebol
nikam sa neponáhľam
všetko je tu
tam hore prší
vodopád naberá na sile
a ja sa vidím
pomaly
zostupujem zo skaly
viem čo mi poskytuje
... som si ťa obliekol
do kože ktorú nenávidíš
lebo je moja
všetko je tu
nikam sa neponáhľam
už som tu bol
obruč
keby som o tom nemal predstavu
napríklad steh
ktorým mi zašívaš oči
bol by som teraz nemý
hudba
ktorá ti vychádza z tváre
je práve tak minulá
ako sad uprostred noci
mám ťa viac ako si myslíš
a je to kruhová obruč
ktorá tak zviera môj osud
že nemám kde byť
naplno
je to šialené ale
popolník je prázdny
a fľaša plná
až potom v spomienkach
vychádzam z krčmy
ako z premisy
a darmo uvažujem
darmo sa nakláňam k sebe
aby som na chvíľu bol
miesto kde sedím
je celkom prázdne
naplno