Anjeli & Čerti - Nepriatelia XIV

Celé dopoludnie som strávila v knižnici a na internete. Knihovníčky ma už iste neznášajú, nazhromaždili mi aspoň tridsať kníh a ja som nebola stále spokojná. Vlastne, ani neviem čo hľadám. Na kúsku papiera mám načrtnutý obrázok toho tvora a pod ním pár kľúčových slov ako metamorfóza, obrovská sila, rohy a kopytá. Rozmýšľam teraz o ňom ako o nejakej kreatúre, ale viac ako mesiac to bol môj najbližší človek. David, kto si?

„Slečna, máme niečo, čo by vás mohlo zaujímať,“ staršia pani v okuliaroch položila dve knihy vedľa mňa na stôl.

Som už  zúfalá, v keltskej mytológii by sa David podobal na Cernunnosa – boha života a smrti. Až na to jelenie parožie. Omnoho viac sa mi pozdávajú mýtické bytosti zo starogréckych bájí a povestí – satyrovia a Pan. Satyr je napoly človek a napoly cap, s rohmi, kozími nohami a špicatými ušami. Lenže ten tvor v lese mal obrovské kopytá, nepodobné tým kozím. Aj Pan má polovičnú ľudskú a polovičnú zvieraciu podobu, je bohom lesov, stád a pastvín. Opäť sa u neho vyskytujú kopytá, chvost, rohy, ale aj srsť a briadka. Zdá sa mi, že by to mohlo byť toto. Ťažko som si povzdychla a prstami si pretrela oči. V noci som vôbec nespala. Som v koncoch, ani neviem, čo chcem nájsť. Možno by mi stačilo nejaké logické vysvetlenie ako napríklad od strachu sa mi znížil v tele nejaký druh látok a ja som mala vidiny. Sama by som tomu neverila! Všimla som si otvorenú knihú, ktorú tu nechala tá knihovníčka. Upútalo ma slovo ČERT v nadpise. Očami hltám jeden riadok za druhým. Srdce sa mi rozbúchalo. Mám to. Čítam o zlých tvoroch s magickými schopnosťami, obývajúce Peklo. Fyzický popis sedí – rohy, kopytá... . Pri pomyslení na Davida mi zovrie hrdlo. Prezerám si obrázok tých bytostí, ktoré ponúkajú ľuďom za úpis ich vlastnej duše protislužbu. Uvažuj racionálne, toto nemôže byť pravda. Sadám si rýchlo ešte k počítaču a v Googli zadávam heslo čert. Okamžite vyskakujú stovky odkazov. Pár z nich otváram, ale nedozvedám sa nič podstatné. Vyhľadávač ma odkazuje aj na  videa na YouTube. Bohužiaľ nie je na nich nič vidno, len nejaký pohyb v tme, náznaky rohov a pazúrov.

Cestou domov v autobuse som si zapla mobil a prišlo mi ďalších desať správ a dvadsať upozornení na neprijaté hovory. Všetky boli od neho. Žiada v nich o pár minút. Nikde nepíše nič konkrétne. V hlave mám totálny chaos, úryvky z kníh sa miešajú so spomienkami na Davida a včerajšok. Každý rozumný človek by mal asi strach. No lenže ja nie som rozumná. Veď ak by mi chcel ublížiť, nechal by toho diviaka prevalcovať ma a bolo by. Všetci by to považovali za nešťastnú náhodu. O čo vlastne ide? Je to podstatné, že asi nie je človek? Miluje ma? Srdce mi hovorí áno. Moje city k nemu sa nezmenili...

Autobus práve prešiel okolo domu Svatanovičových. Lili. Potrebujem sa s niekým porozprávať, s niekým, kto ma pochopí.

Stála vo dverách ako zmoknuté kura. Niečo sa stalo! Ak jej ten sviniar ublížil, zabodnem mu dýku do srdca a on zhorí v plameňoch, pričom z neho nezostane ani smietka. Moja predstava ma príjemne pobavila. Katka nič nehovorila, len sa na mňa dívala veľkými smutnými očami.

„Potrebujem s tebou hovoriť.“ konečne vošla do vnútra. Keď sme boli sami všetko mi rozpovedala. Chúďatko, myslela si, že jej asi nebudem veriť, pretože to znelo pre obyčajných ľudí naozaj neuveriteľne. Snažila som sa ju upokojiť, že to bude všetko v poriadku. Ako tak sa utíšila, aj keď slzy mala už na krajíčku.

„Lili, možno by som mu mala dať šancu, aby mi to vysvetlil,“ začala uvažovať. To určite nie! Prepadlo ma zdesenie.

„Nemyslím, že je to dobrý nápad! Predsa si mi povedala na aké monštrum sa dokáže premeniť. Čo keď ho niečím naštveš a on ti ublíži! Si si istá, že to vie kontrolovať?“, naliehala som na ňu. Síce som to trocha prikrášlila, anjeli a čerti vedia veľmi dobre kontrolovať premenu, ale účel svätí prostriedky.

„Tak čo mám urobiť?“ pozrela mi do očí.

„Byť tebou sa mu vyhýbam. V škole mu povedz, že to čo bolo medzi vami skončilo. A samozrejme, upokoj ho, že si jeho tajomstvo nikomu nevyzradila.“

„Neviem, či to dokážem. Nedokážem si predstaviť život bez neho,“ jej doznanie bolo srdcervúce. Keby nebol čert, možno by som sa za neho prihovorila.

„Zvládneš to! Budem s tebou!“ musela som ju povzbudiť. Možno keby Katka vedela pravdu o nás a čertoch ... nie!  Odvtedy ako s ním začala chodiť, som si lámala hlavu ako ju od neho udržať ďaleko a stačilo tak málo. Tromfy, ktoré som potrebovala, mi naservíroval priamo na zlatom podnose. Už nám neublíži, Kati!

Všetko bude ako predtým, kým tu nebol. Budeme opäť nerozlučnými priateľkami. Predstavovala som si to, zatiaľ čo som ju objímala a ona potichu plakala.