Krysy

      Lúč pouličnej lampy pred bytovkou dopadal na krátky výsek chodníka. Zvyšok sa skrýval v nočnej tme. Marek mlčky kráčal za Petrom. Chcel si vložiť kľúče do vrecka bundy, keď zrazu ucítil prudký náraz. Ktosi ho schytil zozadu pod krk a pred očami zamával nožom.

- Peniaze! – neznámy chlap zareval priduseným hlasom.

      Peter sa prudko otočil.

- Nepočuješ? – zakričal chlap.

      Peter civel na tvár za kuklou.

- Si hluchý? – zopakoval muž.

      Keď mu konečne došlo, že to myslí vážne, siahol do vačku po peňaženku.

- Hoď mi ju k nohám! – zareval chlap. - Choď dozadu! – vyštekol.

      Peter cúvol.

- Ešte! – zvrieskol.

      Keď uznal, že Peter je v správnej vzdialenosti, prikázal mu, aby si ľahol.

Peter poslúchol.

- Peniaze, aj ty? Kde máš peňaženku, - potom zahučal Marekovi do ucha.

- V ľavom vrecku, - Marek počul, ako sa mu chveje hlas.

-  Na zem!  - zvrieskol, keď mu vybral peňaženku a sklonil sa s ním k zemi.

       Zovretie na moment povolilo. Nôž na chvíľu prestal ohrozovať. Peter zvažoval, čo má urobiť, ale muž bol rýchlejší. Zviazal Marekovi ruky, postavil sa a utiekol.

- A máme po výlete, - skonštatoval Peter rozväzujúc kamarátovi ruky. Stále cítil, že sa trasie.

- Všetky prachy sú preč,-  Marek odpovedal. – Môžeme sa vrátiť.

      Keď za sebou zamkol bránu, vydýchol si. Konečne sa cítil v bezpečí. Mlčky privolal výťah. Dobrú náladu, s ktorou sa vybral do mesta, vystriedal strach, ktorý pred kamarátom nechcel odhaliť. Nastúpili do výťahu. Svetlo zhaslo, ale za chvíľu opäť zažalo.

- Výťah vŕzga ako staré koleso, - ozval sa Peter. 

- V poslednom čase v ňom počujem čudné zvuky, - zareagoval kamarát.

      Ako to dopovedal, zvrchu zaznel dutý zvuk, ako keby sa na výťahu čosi pohlo. Obaja zdvihli hlavy.

- Nebolo toho na dnes dosť? – povedal Peter a o chvíľu počul tiecť vodu.

- Musí tu byť diera, - poznamenal Marek neisto.

- Konečne. Som uťahaný. Nechce sa mi nič. Radšej si pôjdem ľahnúť, - Peter predniesol skleslo, keď vystúpili na poschodí.

      Prešli tmavou chodbou. Nikoho netrápilo, že žiarovka už roky nesvieti. Marek nahmatal kľučku a odomkol dvere. Peter sa otočil dozadu.

- Čo je? – Marek ho poštuchol.

- Nič!

- Niečo si tam videl?

       Svetlo v predsieni dopadalo na chodbu. Peter sa obzrel za seba, ale nikoho tam nevidel.

      Akonáhle Peter vyšiel z brány, pred očami mu prebehol včerajší prepad. Stalo sa to priamo pod oknami, pod lampou a nikto nezavolal políciu. Obzrel sa doľava. Za stromom stál chlap. Močil. Peter automaticky uhol pohľadom a vykročil. Mračná prechádzali sivou oblohou. Deň pripomínal skorý večer, hoci bola iba jedna hodina poobede.

      Autobusová zastávka zívala prázdnotou. Otočil sa, a vtom sa pozrel do kalných očí. Krivý úsmev odhaľoval dva predné zuby. V tom okamihu si pomyslel, že ich včera napadol práve tento muž, ale hneď vzápätí si uvedomil, že to nemohol byť bezdomovec. Skutočný zlodej sa pokojne poneviera po vonku.

      Marek zamkol byt a nastúpil do výťahu. Nad sebou zaregistroval dutý zvuk. Výťah chvíľu išiel, potom sa zakolísal a zostal visieť medzi poschodiami. Navyše, svetlo zhaslo. Marek stlačil tlačidlo, ale výťah sa nepohol. Stláčal tlačidlo po tlačidle, ale nič sa nestalo. Potom mu napadlo stlačiť zvonček. Opäť žiadna odpoveď. Z vačku vybral mobil a zavolal servis. Keď položil, nastalo úplné ticho. Rozzúrene tresol do dverí. Prečo sa zasekol práve, keď sa ponáhľal do práce. Nato započul tiecť vodu. Nad ním preletel silný zvuk, akoby sa na výťahu nejaký ťažký predmet kotúľal zo strany na stranu. Ozval sa šramot, neskôr dych. Niekto musel byť za dverami. Otvoril dvierka. V okienku sa na sekundu zjavila tvár. Následne zmizla. Nad ním čosi zadunelo. Odrazu sa rozhostilo ticho, v ktorom ktosi zabúchal na dvere. Marek takmer zamdlel od strachu.

- Vytiahneme vás, - ozvalo sa z chodby. 

      Až po chvíli si uvedomil, že hlas patrí opravárovi. Za nedlho sa výťah pohol. Na výťahu čosi buchlo.

- Tento výťah je čudný. Stále v ňom počujem strašné zvuky, - povedal, potom, čo sa vyslobodil.

- Aké? - zaujímal sa opravár.

- Šramot. Možno krysy.

- Pozriem sa na to, - odvetil opravár nedbalo.

      Vyšli o poschodie vyššie. Opravár otvoril výťah a nahol sa.

- Ani sa nečudujem! Pozrite sa sám! - povedal, keď sa narovnal.

      Marek podišiel k výťahu a nazrel dolu. Na výťahu sa váľali plastové fľaše, papiere a špinavé handry. Na vetrovke si všimol peňaženku, ktorá vyzerala presne ako jeho. Vedľa nej zbadal Petrovu.

- Niekto tam býval. Dúfajme, že odtiahol, - zahlásil opravár.

      Marek sa na neho spýtavo pozrel.