Matka

Vravela si mi : " Len tíško ! "

Neplač ! Aby si nezbudil

chrobáka ukrytého v hlave.

Keď si láskala

rukou - matky

v clone mesačného svitu

prediarajúceho sa

cez okenný parapet.

Aj napriek tomu,

že od narodenia

bola si čisto - hluchonemá

a jazykom pre nás

boli iba gestá - posunky

z posunkovej abecedy.

S odstupom času

s písmenakami

uprostred storočných líp

náhrobný kameň

a Tvoje méno.

Posledná expanzia

do života !