Bozkávam

Dva cestovné lístky

na parník do neba

vyskladaný z lálii

a čierných guličiek

roztrhaného Otčenáša.

Bozkávam

tvoje vrásky

a smutné oči

plné ľudskej soli

aj napriek tomu, že ešte verím

na rozprávky

na nové rána

na šalku spoločnej kávy.

Aj napriek špatným prognózam

verím - dúfam

s breviarom uprostred chladných múrov

v roztrhanom župane

len tak pripravený na ostro

v tom našom - miestnom chráme

kde pred časom

učil si ma ruky spínať,

a križovať svojú tvár.

Dnes bez Teba - iba sám

modlím sa za zdravie

za nový deň- za možnosť

v ktorú som nikdy nedúfal.

. . . . . . .

jedným slovom za Teba !