Krása temnoty

Ten zdanlivo dokonalý svet
plný je nechutného rozkladu
prázdnych slz , opovrzlivych slov
 zmarených nadeji
odpornych snov
Ked citim zlo
a na moje oci prach
smútku pada
snažim sa pochopit to
no márna je moja snaha
a ked nešťastie sa mi
vrýva do kosti
vtedy smejem sa jak v čase radosti
lebo vlastný plač je mi odporný
ved márny je súboj čiernych dní

Slová su zbytočné slzy kropia tvár
neuvidim strach co odvahou sa stal
Ten starý strach čo poznáme tak jasne
nás uvadza do spasy a klamlivo len žasne
a temno je vykúpenie prekliatie je naše
laska je stratená prekliata je vášeň
ten stary znak uz nik nevymeni
to stare co novym bolo -nikdy sa nezmeni
a nestastie -to krasne nestastie- mojim je vykupenim ...
.......................................
Srdce krvaca, ta laska co nezne bozkava.
uz teraz viem, ze nenavist ...ZOSTALA ,,,