Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Ty zostávaš.

 

je večer

vychádzam na balkón

a zapozerám sa do neba

zabalená v uteráku

hľadám boha vraj existuje

vraj tiež niekde existuje

vrah našich ideálov

 

kedysi som sa zvykla modliť

ako keby som verila

ale teraz vidím len prízraky

je to ľahšie uveriteľné

viditeľnejšie ako boh

 

začína to pomaly

pozvoľna mrznú

jazerá, úsmevy i bielizeň

ktorú si nezvesil pred večerom

 

je večer

vyjdem na balkón

a zapozerám sa do neba

je čierne ako smršť

čierne ako keď otvoríš ústa

a prehovoríš o láske

 

v kútiku úst mám cígo ako žltý sneh

na perách kyslú chuť tabaku

vieš, zvykla som sa modliť

aspoň pred spaním

trochu sa mením

 

vravím

pamätáš na sny o bielych koňoch

vravíš

strašné klišé

ale lepšie ako to čo žijeme teraz

 

vravím si to isté

ale myslím vždy len potichu

 

myslím

 

zvykla som sa modliť

ale už len hľadím na bezhviezdne nebo

s cigaretou v ústach

akoby si tu ani nebol

 

myslím

 

zadrž ma keď utekám

väčšinou sa nevraciam

---