tak ako sa pláva v stojatých vodách

-          Čo je ??

-          Nič ...

-          Čo nič ???

-          No nič !!!

( len všetky symbolické raje preleteli delíriom, postúpali si po nohách a vrátili sa k archetypu Nudy)

Tak čo ?

Nič ...

( a tak som sa vyklonila z okna, odtrhla si pár gaštanov, v izbe majú príchuť saponátu, asi sa mi to zdá, ale všetko starne a zlieva sa dokopy, a hustne, naťahuje sa a ani sa nesnaží zakryť nahotou prázdnotu )

Tak teda čo ?

No nič

( máš dve ruky a nohy a hlavu a dvoje oči, uši a tak ďalej, ja už nemám nič, lebo som si v jedno ráno povedala, že to, že ma vlastníš, je len začiatok genézy toho symbolického už spomínaného raja a že to bude vlastne výhodným ekonomickým počinom rozkúskovať ma a zmutovať do nedefinovateľnej podoby )

Tak zmizni

( a vlastne kedysi dávno si bol presne mojím odrazom)