dušičky

Na dušičky chodíme na hrobčeky

lebo si uvedomujeme, že aj my raz budeme mŕtvi,

a aj preto chceme preukázať úctu,

lebo vieme, že aj my tam raz skončíme,

či už ideme domov, alebo len zbehneme tuto na cmiter,

ale v konečnom dôsledku je to jedno,

lebo keď zomrieš, je už všetko jedno,

lenže sa tak cítiš a chceš preukázať tú úctu

aj za cenu toho, že ideš na cudzí cintorín.

Ale mne by sa to páčilo zložitejšie,

keby boli hroby prepojené tajnou chodbou,

do ktorej by si vošiel na cudzom cintoríne

a do ktorej by na cintoríne doma vošiel cudzinec;

minuli by ste sa uprostred všetkej tej zeme,

ktorá by sa rozvetvovala do hĺbky či výšky,

napríklad zasadením stromu,

ktorý nevie čítať z náhrobkov.