Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seSen
Autor
Ingrid.072
Sen
husto prší
na tisíce riek
zo sto striech
na hroby
mestá
dediny
svet objíma búrka
rytmicky ho bičuje
vysoké komíny tovární
strácajú sa v tme
miznú v prietrži
široké potrubia
tankery
sa chvejú údermi dažďa
ich zvuk
preniká búrkou
blesk osvetlí mesto
prebúdza mŕtve domy k životu
ľudia vstávajú z postelí
zatvárajú okná
zakrývajú si uši
nervózne sa modlia
pred záplavami
spadnutými stromami
elektrickými vedeniami
či popadanými plotmi
dážď hustne
noc sa prehlbuje
na stenách
sa pohybujú tiene
plazia sa
k posteliam a
budia mŕtvych zo spánku
dátumy na náhrobných kameňoch
svietia v tme a
explodujú pred zrakom pozostalých
v kostoloch fučí
kríže padajú na lavice
tichom sa preháňajú stony veriacich
sochy vrhajú otrávené pohľady
na obrazy
domy narážajú do seba
vietor kmáše stromami
nad nepokojom sa vznášajú
sny o tichu
pokoji
dobrodružstvá o nočných škriatkoch
v sne búrka odpláva a
mraky si opäť sadnú na oblohu
husto prší v nej
hrmí v jej vnútri
v detskej duši
kde je matka
prečo zomrela
opustila ju
nenávidí
nenávidí
nenávidí
ju za to
matka je bezcitná
zaspala nad ránom
a prebudila sa do búrky
konáre sa načahujú k zemi
kvety sa bránia
pred ich dotykom
tráva sa vzpína
a voda strieka do výšok
nočná hudba
zaznieva do diaľky
a vracia sa v ozvene
zelené šaty má ošľahané vetrom
a celé premočené
bosé nohy
sa jej vyzúvajú z topánok
a križujú divokú trávu
dlhé vlasy
sa zachytávajú o konáre a
vzpierajú sa vetru
zima sa prevŕtava do kostí
stromy vyzerajú ako rozprávkové bytosti
a domy majú zatvorené dvere
za ktorými sa obri hádžu o steny
srdce jej rýchlo bije
nevie sa pohnúť z miesta
utrie si oči
z ktorých jej padajú slzy
a kvapky dažďa
nemôže sa dočkať slnka
sviežeho vzduchu
rannej rosy
ale búrka stále neodchádza
myslí si
že keď zavrie knihu
všetko sa skončí
stojí na matkinom hrobe
ako jej má odpustiť
že odišla
dážď ustáva
a vietor s ním
ráno je jasné
na oblohe svieti slnko
otvorí okno
a zhlboka sa nadýchne
spomenie si na matku
a konečne sa usmeje