Nádej

Čakám, no večná nádej zhasína,

ja počkám, veď ďaleká nie je planina.

 

Ľahko je vysloviť bezhraničné slová,

ľahko je sľúbiť, čo všetko láska skoná.

 

A stačí tak málo, aby sa zrodila,

z krásnej nádeje, matka ju zvolila.

 

Nádej večná, nekonečná,

nádej zvučná, neposlušná.

 

Nádej, čo rozum pomúti,

nádej, k všetkému ťa donúti.

 

Čo vzbudí v tebe zšetko to,

čo upadlo, aby sa na to zabudlo.

 

A potom zas keď príde a všetko oživí,

vidíme to iné, ako sveta divy.

 

Ale nie je to nič zvláštne či iné

ani všedné, či divné.

 

Stále to isté, to krásne a poctivé,

je to tá nádej, niečo osobitné.

 

A zasa čakám, veď sa neponáhľam.

Žijem svoj život a ja viem, že ten tvoj doňho zamotávam.

 

Viem, či dúfam v to,

ale veď nerozoberajme to.

 

Nádej, päť písmen samo o sebe,

načo viac slov, viac sa nedozvieme.

---