To čo nikto nevidí, nikto nepozná...

Len tak ležím.

Srdce bolí, diera na hrudi ma páli... tá, ktorú spôsobil samotný život.

Snažím sa ju umlčať, nech už ma netrápi, nech do nej nepadám.

Snažím sa ju naplniť, niečím krásnym čo som nikdy necítila.

Snažím sa ju prehlušiť,  šťastím ktoré na mňa občas zakýva.  

Chcem aby už zmizla navždy a nikdy sa neobjavila.

Avšak, tak ako ja som súčasťou života, ona je súčasťou mňa.

Len tak ležím,

Pomaly zaspávam...