Obchádzanie

Ráno ohlásila mlčanie.

Koruny stromov plné vtáctva,
potom výstrel.

Kroky opisujú kruh
a behom pár hodín si spustol
ako dom bez nájomníkov.

Z podlahy vyrastá stena,
delí miestnosť
na menšie a menšie celky.

Deň ustúpil do zákopu,
ale ty nemáš kde.

Na krk si zavesíš ťažký Mesiac,
obídeš posteľ,
povieš slovo, dve.

Každý pohyb sa stáva znamením.

Napätie
ako psí štekot narážajúci o ploty
ťa stále drží v strehu.