bookface 2.

Augustin Sokol.

bookface 2.

Úsek bookface 2 je pokračovanie predchádzajúceho úseku bookface 1.

Niekedy jediný obrázok vydá za množstvo strán.

Obrázok vytvoril môj brat Jozef Sokol. Je to ten, ktorý pred naším spoločným koncertom musel náhle odcestovať. Pred začatím koncertu som jeho neprítomnosť ospravedlnil vtipom. Tento vtip som uviedol ako „druhý“ už hneď na začiatku úseku bookface 1.

Na obrázku je logo pre bookface. Brat ho vytvoril podľa môjho návrhu: {

facebook augustin sokol

http://www.facebook.com/photo.php?fbid=3088839455838&set=a.3088802534915.2148337.1109498253&type=1&theater

http://www.facebook.com/photo.php?fbid=2865486598496&set=p.2865486598496&type=1&theater

} Ak sa teda klikne na prvú takto vyhľadanú hore uvedenú webovú stránku, tak sa zobrazí môj návrh na logo pre bookface.

Nuž a ak sa klikne na druhú takto vyhľadanú hore uvedenú webovú stránku, tak sa zobrazí logo pre bookface, ktoré podľa môjho návrhu vytvoril môj brat.

Brat z môjho návrhu akceptoval rúžový obal pre knihu, ženské oči a ústa.

Oči a ústa na kruhovej ploche sú zobrazované aj na symboloch takzvaných „smajlíkoch“. Z tohto symbolu som vychádzal pri mojom návrhu.

Brat ale dal na rúžový obal knihy celú ženskú tvár. Teda vlastne doslova a do písmena zobrazil na „knihe“ („book“) „tvár“ („face“).

Ženská tvár na obale knihy má výrazné oči a ústa.

V týchto svojich očiach má veľavravný pohľad.

O čom ten pohľad vraví? Hovorí aj o viere, nádeji a láske.

Tie tri čarovné slová: viera, nádej a láska, sa ako zlatá niť vinú po mnohých úsekoch bookface.

Ženské ústa na logu majú prekrásne, krvavočervené, usmievavé a pootvorené pery. Vo vnútri pier je perlový náhrdelník so snehobielym zubami.

Bratove logo mi pripomína obraz Andy Warhola „Marilyn“. (José Pijoan: Dejiny umenia / 10, 1986, Bratislava, Tatran, 303 s., s.: 166, Kapitola 5: Pop – art).

Síce chronologický predbieham priestoročas pre bookface. Ale nedá mi to. Nostalgický si zaspomínam na „továreň“ Andy Warhola. Spieval som mu tam rusínske pesničky z regiónu Medzilaboriec. Pri tom som hral na sedemstrunovej ruskej gitare. Andy ma počúval so svojim typickým, jedinečným a nenapodobniteľným výrazom vo svojej tvári. Mohla by to byť aj tvár na tej rúžovej knihe na logu pre bookface? Priznám sa, že som zvažoval aj tento lákavý variant. Potom som si ale uvedomil, že by to predsa len nebolo vhodné. A to aj napriek môjmu predsavzatiu:

Všetko pre bookface!