bookface 8.

Augustin Sokol.

bookface 8.

Znovu chronologický predbieham priestoročas pre bookface. Podobne ako v úseku bookface 2. Prenášam sa akoby v priestoročasovom stroji svojej predstavivosti: z rozhrania rokov 1955 a 1956 postupe do rokov 1981, 2008 a 2012.

Paríž rok 1981. Stretávame sa tam Wanda, Šárika a ja. Odtiaľ máme ísť do Brna na Medzinárodný strojárensky veľtrh. Dva dni pred našim odchodom sa Wanda stretne s poľským emigrantom. Ten jej dáva pre ňu, pre Šáriku a aj pre mňa, pozlátené čestné odznaky poľskej nezávislej odborovej organizácie Solidarita. {

lech walesa solidarita

http://sk.wikipedia.org/wiki/Lech_Wa%C5%82%C4%99sa

http://www.google.sk/search?q=lech+walesa+solidarita&hl=sk&prmd=imvnso&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=OdRNT-qmAuGj0QXBgvidBQ&ved=0CEEQ

„Lech Wałęsa, narodený 29. septembra 1943, je poľský politik a v rokoch 1990 až 1995 prezident Poľska. V roku 1983 mu bola udelená Nobelova cena za mier. Pôvodným povolaním bol elektrikár v Gdanských lodeniciach, kde pracoval s prestávkami v rokoch 1967 až 1990. V auguste 1980 stál na čele štrajku v Gdanských lodeniciach, kde sa zrodila nezávislá odborová organizácia Solidarita (Solidarność).“

} Deň pred našim odchodom za nami príde Richard. Prináša nám zlú správu.

Richard: Iba včera sa mi podarilo dešifrovať odchytenú správu. Je pre nás veľmi dôležitá. Preto som dnes ihneď sem priletel s našim lietadlom.

Spáva je o nepriateľskom spravodajskom dôstojníkovi. Ten sa vydáva za poľského emigranta. Jeho úlohou bolo nastražiť na vás pascu. Tá by mala sklapnúť práve na tom veľtrhu.

Síce môžeme ísť všetci na ten veľtrh. Keď už som tu, tak tam pôjdem s vami. Vždy som predsa veľmi rád, keď môžem byť spolu s vami. Ale rozhodne sa tam nemôžme vyzývavo predvádzať s odznakmi Solidarity. Na výstavisku sa to bude totiž doslova hemžiť s policajtmi v civile, s eštebákmi, s provokatérmi a s podobnou háveďou. Veď predsa vieme, že ako to chodí.

Chór: Wande sa to ale nepáči.

Wanda: Mala som tú česť zúčastniť sa na oslavách Wałęsových narodenín.

Chór: Wanda sa otočí smerom ku mne. Ukáže na mňa svojim ukazovákom.

Wanda: Mimochodom, Wałęsa je od teba mladší iba o pár mesiacov. Ale vráťme sa k mojej srdcovej záležitosti.

Wałęsa a aj jeho Solidarita. To je vskutku moja srdcová záležitosť. Doslova a do písmena.

Musíme preto niečo vymyslieť. Dáme si náš čínsky zelený čaj. Pri ňom sa dobre premýšľa a vymýšľa.

Chór: Čaj sme pili na hotelovej izbe, kde bola ubytovaná Wanda. Mala z nás najväčšiu izbu. Veď to bola predsa aj naša šéfka.

Nuž a pri tom popíjaní čaju som to vymyslel. Zatiaľ som to ale nikomu nepovedal. Malo to byť prekvapenie. Preto som sa iba ospravedlnil, že by som potreboval si ešte niečo vybaviť.