tři prášky pro popelku

benz

som unavený a

jebem na snahu znieť subjektívne

jebem na snahu znieť objektívne

jebem na snahu znieť

hm, skrátka je to takto: ham ham 15 bromíkov šup šup za kamošmi glog glog pivo

a úprimne im poviem

že to bolo nutné

že to predsa s nimi nejako

musím vydržať

je mi fajn potom mi prepne zavolám taxík

vynadám všetkým do vyjebaných kokotov

cestou dolu lomcujem výťahom drbem do schránok drbem do seba

prekvapivo slabo

neprichádza žiadna krv

(sráč)

taxikár drží hubu a som tomu rád

dôjdem domov

spánok akoby neexistoval

pripomína dávnu príhodu:

ahoj, ja som anesteziológ

ahoj, ja som pacient

teraz to trochu pichne

toto je fakt dobrý matroš, toto mi musíte predať, hovorím namiesto

počítania do 10

predpokladanej doby nášľapu sladkého thiopentalového bezvedomia

a medzitým niekde

niekde za mestom

sa zjavujú továrne

ktoré vzápätí miznú

ich základy stoja v hlbokom bahne a blate

a hmle a dyme dosť hustom na to, aby nebolo vidno

že fajčím, že plačem

že dospievam k poznaniu:

aj toto predsa musí byť nejaký príbeh

veď všetko predsa musí byť

nejaký príbeh

metzgermeister

chcelo by to taký nôž

ktorý vie rezať všetko

a nikdy sa neotupí

s tým by ma bavilo sa

totálne rozsekať

na odchode by som ním zajebal nejaké šteňa

lebo psy nemám rád

a na niečo väčšie asi nemám

bojím sa: mám čosi s mozgom?

a čo sa zmení, ak hej?

nemal by som sa s tým naučiť žiť?

nemal by som sa naučiť žiť?

žiť pre kozy pre víno pre poker pre čierne meďáky do ktorých som sa zamiloval keď ma na jednom zrámoval jeden skoksovaný magor?

žiť pre poznanie

žiť pre krásu ktorá preteká z jednej dimenzie vesmíru

do druhej

a do tretej

atď. až 11?

hej, zistiť by som chcel všetko

vidieť, ako budú rozseknuté prvé superstruny

vyvrátenie zákonov modernej fyziky

ale vopred viem, že sa nebudem tešiť

lebo to neviem

zabudol som to

niekde na polceste

môjho zaprášeného roadtripu

cestou späť som si stúpal po ošťatých šnúrkach a zbytkoch (asi) dychu

smrdiaceho po skučaní

vynútených umelých konfliktoch

a hudba, všade fasa hudba

ktorá mi nič nedala

lebo hudba človeku nemôže nič dať

ani poézia

ani maľby

ani sochy

ani víťazstvo šachťora nad barcelonou

ani zredukovanie aidsu v afrike

ani nič

a to je jediná pravdivá vec

čo som kedy povedal

všetko ostatné bol len ojeb

konštrukt

stále viac a viac to cítiť

 a cítiť a cítiť

a nechcem hovoriť, že by ste mali aj vy

nechcem, aby ste aj vy

lebo to bolí

nie je to nič moc

ale dá sa to vydržať

ak som niekedy povedal

že sa to dá vydržať

klamal som

a robil som to vedome

vždy som vedel, že nie

už keď som vyliezol z mokrého chlpatého mäsa

(no čo, boli deväťdesiate)

keď sa mi do dravých pľúc hnal dravý kmitajúci kyslík

vedel som

že vzduch, to je bolesť

zlá

a studená

oziaba ma stena

svrbí ma lampa

mozog ťa vie presvedčiť prakticky o všetkom

a ty nad tým máš len

zdanlivú kontrolu

je to tak

nad ničím nemáš kontrolu

je to čosi ako noc s

tichým sršňom v izbe

občas sa spoza záclon mihne tieň

počuješ cupitať nôžky po podlahe

ale nechá ťa tak

zatiaľ

počká kým zhasneš

ľahneš si

a potom ti rozjebe mäso

a ono

to bolí