Štyridsať dní dažďa

Občas sa mi zdá ako keby bol svet more akosi naopak
pestropruhované ryby sa za ostrou hladinou
niekoľkonásobne zrkadlia
-chladná a ostrá tma

pod šedým pieskovým nebom
každý večer fajčím tú istú cigaretu
spievam si tú istú pieseň o morských rybách
-kupujem ti tie isté kvetiny

Už štyridsať rokov je stále ten istý deň
už štyridsať rokov stále to isté more akosi naopak
už štyridsať rokov z neba padajú hrdzavé kúsky starých áut
kostí a telíčok malých detí
už štyridsať rokov krvácaš sama v tme a nahá
na dne akvária ktoré si ako osemročná rozbila

A voda je hlboká ako rakovina
ako najtemnejšie zo všetkých slov
ako čosi čo tam kdesi nemalo nikdy byť
ako tma kdesi pod vlasmi a pod kožou
ako hrdzavý klinec uprostred mozgu
ako vykašliavanie sladkých chuchvalcov vlastnej krvi

Tam kdesi pod tými všetkými nádhernými svalmi
a šľachami na tvári je čosi ako malé srdce z čohosi čo chutí ako krv
z čohosi tmavého a hustého, bijúce a živé, tikajúce a mŕtve
pomaly odpočítavajúce minúty do konca
všetkých tých rokov v tvojom akváriu.