Denník profesionálneho smoliara, alebo ako vy-ebať so systémom

Piatok

Včera som o sebe zase prezradil niečo nové. Rád fotím. Fotografia ma fascinuje preto, že na nej človek uvidí aj to, čo by voľným okom v danom okamihu nedokázal zachytiť. Na to je okolo neho príliš veľa ruśivých faktorov. Včera som sa venoval ako mám v poslednej dobe v obľube, ženám. Nie však ich sexuálnemu vyžarovaniu, to často fotoaparát naopak nezachytí. Rozhodol som si zmonitorovať ich chybičky krásy. Štíhlu blondýnu s kobylím smiechom, čiernovlásku so štrbinkou mezi prednými zubami, červenovlásku s dvojitou bradou.

Zvláśtne, na väčšine to dokonca ani nepôsobilo odpudzujúco. Tá štrbinka možno aj naopak, sympaticky. Vadí to asi len blbcom. Podľa mňa si ľudia starosti s tým, že vyzerajú zle len namýšľajú. Je to skôr deficit sebavedomia ako samotné nedostatky krásy. Škaredými ľuďmi sú zvyčajne len tí, ktorí sú odporní aj bytostne. Potom to z nich vyžaruje. Z pohľadu, zo správania. To žiadne šminky nezakryjú. Aký fajn deň voľna, dokonca som spravil zopár dobrých skutkov. V rámci mojej idey som bol v domove dôchodcov, kde som sa dve hodiny bavil s otcami a matkami, nie mojimi, niekoho, kto sa ich zbavil. Veď ono príde rad aj na nich. A zase mudrujem. Dobrácky uchylák s foťákom..