Hráč

September. Vietor vytrháva stromy zo zeme. Na sklo stávkovej kancelárie dopadajú masy vzduchu a dažďa. Najsilnejšia búrka v Petržalke za posledných 35 rokov.

Sedím za priehradkou a čítam Dostojevského, zatiaľ čo pán Dušan pravidelne spúšťa pravačku na tlačidlo hracieho automatu. Je tu už od rána. Občas sa naňho pozriem, všímam si jeho mimiku, pohyby rúk a nezrozumiteľné slová, ktoré sa mu derú spomedzi suchých pier.

Pán Dušan je náš stály zákazník. Máme ho radi, napriek tomu, že vie ako ojebať systém. Roky prehrával, prišiel o všetky úspory, dom aj rodinu, ale teraz je všetko iné. Pán Dušan je iný. Je starší a múdrejší. Dalo by sa povedať, že je génius. Len tak ojebať systém. No už mu nezostáva veľa času, musí sa snažiť, zlepšovať, cibriť techniku a výpočty. Potom už iba Karibik, vlastný ostrov, jachta, jeho tri deti a exmanželka.

-

Hrací automat je nastavený na 85%. To znamená, že zo všetkých vkladov vydá presne 85% výhier. Z dlhodobého hľadiska je nemožné byť na hracích automatoch ziskový. Existuje spôsob ako zvýšiť šance na výhru a niektorí hráči tento spôsob praktizujú. Treba sledovať automaty, ktoré dlhšiu dobu nevydali vyššiu sumu. Takýto typ hrania je časovo veľmi náročný a málokedy naozaj ziskový. Okrem prevádzkarov, na hracích automatoch ešte nikto nezbohatol.

-

„Dobrý deň sa praje," pozdravil ma pán Dušan, potom čo pristúpil k priehradke.

„Dobrý! Aj keď príliš dobrý nie je... ," odzdravil som a pohľadom prešiel po výklade. Vietor trocha ustal, no dážď pripomínal skôr permanentný prúd vody. Za chvíľu sa tie hektolitre určite prevalia cez sklo, zalejú kanceláriu, nástenky, automat a trezor. Možno neprežijeme.

„Poprosil by som vyplatiť výhru." povedal. Na tvári sa mu zračil triumfálny úsmev. Vedel, že všetky tie roky nepremárnil. Nakoniec to stálo zato. Síce je už jeseň, škaredé počasie, no on to ešte stihne... ostrov, žena a deti... radšej neskoro ako nikdy.

„Hneď to bude," opätoval som úsmev, vynuloval automat a vyplatil výhru. Rovných 125 eur. Poctivých-nepoctivých, prial som mu to.

„Ďakujem pekne, synak, toto je pre teba." povedal a podal mi 5 eur.

„To nemôžem od vás prijať."

Len sa usmial a podišiel k dverám. Keď ich s ťažkosťami otvoril, prúd vody, ktorý mu siahal po pás, ho takmer vtiahol späť do miestnosti. Kancelária začala pripomínať akvárium. Zaprel sa o rám dverí a vykročil naprieč prúdu. Sledoval som postavu miznúcu na mieste, kde pred niekoľkými hodinami bolo parkovisko. Spravil ešte zopár krokov, potom sa nadobro stratil v rozbúrenej šedi.

5 minút do uzávierky voda siahala už takmer po strop. Preplával som k automatu, ponoril sa, odomkol ho a vybral peniaze, ktoré sa v ňom nazbierali počas dňa. Bolo tam presne 1270 eur. Pán Dušan sa s veľkou pravdepodobnosťou ukáže až o mesiac, možno o dva.