Reason - 21. kapitola

 

21.kapitola

 

Lara s agentom Dinisom stihli navštíviť kaviareň Andromeda, literárnu čítareň Franz a hudobný klub Tear, tri miesta, ktoré Félix navštevuje najčastejšie. Nikde ho nenašli, ani nedostali radu, kde sa môže nachádzať. Lara ďalej skúšala telefonovať všetkým spoločným známym, ktorých s ním má. Félix to vo svojom útulnom azyle kaviarne, kde je zvyknutý na anonymitu a diskrétnosť nemohol tušiť. Z pokoja ho nevyviedli ani pribúdajúce neprijaté hovory nielen z Larinho, ale aj Petrového telefónu, ktorý tak reagoval na naliehanie Félixovej iste najlepšej priateľky.

 

Félix mal vo svojom postavení tú výhodu, že jeho pohyb nikto nemonitoroval. U agentov nižších kategórií to bolo bežnou praxou. Predchádzalo sa tak nepríjemným zisteniam, že bol člen projektu zavlečený niektorým z neprajníkov. Stávalo sa to bohužiaľ často. Či už zo strany odporcov projektu, alebo príbuzných, či známych klientov. Keď si Félix vypol mobil, bezpečnostná úprava spôsobila to, že nebol vystopovateľný ani políciou. A tak sedel nad kávou, od ktorej si sľuboval vytriezvenie a nad prázdnym displejom svojho telefónu, od ktorého si sľuboval súkromie.

 

Študoval tento krát menej obsiahlý spis, týkajúci sa prípadu Katrin Kovacs. Ani teraz si podľa mena nedokázal vybaviť o aký pripad šlo. Zase sa nezúčastnil priameho vyšetrovania, len skúmaním faktov a svojim podpisom potvrdil vykonanie zákroku. Vzhľadom k tomu, čo sa mu v posledných dňoch odohrávalo v hlave mu neistota a zlá pamäť nepomáhali. Pocit, že si nepamätá na ľudí, ktorých de facto poslal na druhý svet bol nepríjemne nezodpovedný. Teraz ho aspoň trocha upokojoval alkohol v krvi.

 

Po tom, čo prelistoval prvé strany spisu, spozornel. Na prípad ako taký sa síce nepamätal, no osoba, ktorej zákrok potvrdil mu bola nápadne známa. Keď prešiel o ďalšíe strany bolo mu všetko jasné. Katrin Kovacs. Mladá a krásna žena z aristokratickej rodiny. Dedička veľkého bohatstva a talentu, no s prekliatym osudom. Dlho sa o jej náklonnosť uchádzal mladý Komratov, to preto sa mu videla známa. V čase, kedy bolo do projektu doručené napadnutie Félixovho vyšetrovania Komratovcov, videl zhodou okolností krátky stupidný dokument v televízii. Bolo to niečo na spôsob “Top páry smotánky “. Jeden z nich bolo práve duo Kovacs – Komratov. Už aj v samotnom celebrity magazíne upozorňovali na smutný osud spanilej brunety.

 

 

 

Bola známou persónou s bohatstvom zdedeným po svojich rodičoch – vlastniacich módne impérium. Okrem iného bola veľmi talentovanou pianistkou a úspešnou diplomatkou, ktorá už ako veľmi mladá vstupovala do veľkých medzinárodných jednaní.. Život ako zo sna. Jej krása bola ohromujúca, no povädla, keď mala 25 rokov. Lekári jej diagnostikovali leukémiu. Miesto jej krásnych čierných vlasov si tak fotografi na titulky fotili jej pochudnutú bledú tvár a čiapku zakrývajúcu chemoterapiou zlikvidovanú pýchu mladej ženy.

 

Katrin napriek všetkému zlému preukazovala, že je ženou zaujímavou nielen vonkajškom, ale aj vnútrom, ktoré sa vyznačovalo obrovskou silou. Dlhý boj s chorobou vyhrala. Po vyše rok a pol trvajúcom trápení sa opäť objavila na verejnosti, aj keď chorobou poznačená, ale plná života. Zamerala sa na kariéru a rodinný život. Túžila po dieťati a stala sa najmladšou profesorkou miestnej Univerzity. Osud jej však do knihy života napísal niečo iné než šťastný koniec. Po trištvrť roku, v čase, kedy na svoju bolestnú minulosť napriek neustálym zdravotným problémom pomaly zabúdala, prišla recidíva. Rakovina sa vrátila s takou silou, že metastázy pokryli aj ďalšie orgány a tento krát bola nádej na záchranu mladej ženy nulová.

 

Katrin trvalo zmierenie sa s týmto faktom dlho. O zákrok požiadali najskôr jej príbuzní. Tí nedokázali sledovať to ako sa trápi a vplyvom bolesti mení na netvora. Zákerná choroba napadla aj jej myseľ a tak bola nepríjemná aj voči ľuďom, ktorých mala rada. S mladým Komratovom, ktorý pri nej napriek všetkému stál sa búrlivo rozišla, všade kde sa ukázala vyrábala scény a ničila dedičstvo svojich rodičov. Zákrok sa aj napriek vyjadreniam lekárov a jej okolia mohol vykonať až po jej súhlase. Ten prišiel až v čase, kedy jej ostávalo niekoľko posledných dní. Veľmi smutný príbeh, Félixa rozcítil a tak sa rozhodol pre ďalší drink. Napriek tomu, že si prečítal oba prípady, videl v nich spojitosť jedine v tom, že oba skončili vykonaním zákroku po jeho súhlase. Šlo o emotívne prípady, koniec koncov s takými sa v projekte stretávajú často. Kto a prečo potreboval jeho pozornosť upriamiť práve na tieto mená netušil. Navyše tak zvláštnym spôsobom.

 

Zatiaľ čo pomaly ukončoval ďalśí bod svojho pátrania, Lara s agentom Dinisom čakali v jeho kancelárii. Obaja sa cítili trocha zvláštne. Lara ako žena, ktorá s Félixom ešte pred pár hodinami spala v rovnakej posteli a cítila sa ako jemu najbližší človek. Policajný agent preto, že mu venoval väčšinu svojho služobného času. Obaja akoby zlyhali. Jeden profesionálne, druhá súkromne.

 

 

Félix o tom, že po ňom niekto pátra netušil. Keď sa blížil zo svojho azylu domov, zbadal pred budovou policajnú hliadku. Bez váhania skrútil volant a zmizol z príjazdovej cesty. V rýchlosti mu ani nenapadlo, že sa niečo deje. Myslel si, že po posledných udalostiach dali policajti jeho dom strážiť. Stretnúť ich nechcel kvôli tomu, že sedel za volantom svojho vozidla značne opitý.

 

 

 

 

Do hotela sa mu nechcelo, a tak zamieril do kancelárie. Keď aj tam videl dve policajné autá, pochopil, že ide zrejme o niečo menej prozaické ako si dovtedy myslel. Ešte pred tým ako sa dostal k vchodu mu v ústrety vybehla Lara, celá rozochvetá. Celkom ho to vydesilo.

 

 

“Kde si bol ? Prečo vypínaš telefón ? U teba ma zobudil policajný detektív. Do firmy niekto volal, že je v nej bomba. Hovoril aj o tebe. Že si na teba počká, potrebuje s tebou hovoriť. Keď bolo tvoje krídlo evakuované, niekto začal do ľudí v dave strieľať. Polícia jedného z nich zasiahla, druhý utiekol a teraz po ňom pátrajú.”

 

Félix ostal trocha zamrazený, uvedomil si, že veci nabrali na obrátkach. Presne tak, ako ho pred časom varoval Dinis. “Stalo sa niekomu niečo ? “

 

“ Asistentka z tvojho sekretariátu. Trafili ju do nohy, ale bude v poriadku.”

 

“Do riti, veď tu nemala byť,” zašomral zlostne, no s miernou úľavou z toho, že všetci ostali celí. Bez ďalších otáziek, s nepríčetným pohľadom v očiach prekročil priestor ohraničený páskou a vydal sa do budovy. Policajti ho nezastavovali, vedeli, kto to je. Vo svojej kancelárii našiel agenta Dinisa ako mu prechádza obsah počítača. Policajt sa strhol, očakával zlostnú reakciu, že mu lezie do pracovných vecí. Félix sa však iba uškrnul, vedel, že bez hesla neuvidí žiaden z vážnejších dokumentov, ktoré v systéme majú.

 

“Tak ste mal pravdu pán inšpektor. Viete kto to bol ?”

 

“Ten, ktorého sme dostali nemal pri sebe žiadne doklady. Kolegovia však podľa odtlačkov našli jeho meno. Bol to Bielorus. Hľadaný za niekoľko ozbrojených lúpeźí vo svojej domovine, ale aj kvôli ekonomickej trestnej činnosti vo Francúzku. To čo robil u nás a prečo sa k dnešnej akcii pridal nevieme. Vôbec celý motív toho, čo sa tu stalo nie je jasný. Obaja dobre vieme, že má projekt mnoho odporcov, no naozaj netuším, ktorý z nich by bol schopný niečoho tak priameho.”

 

Félix po dlhom čase začal pokladať Dinisa za spojenca. Pochopil, že mu chce skôr pomôcť, ako ho perzekuovať. Bolo to cítiť z celkového správania, tónu reči i toho na čo sa ho vypytoval.

 

“Je pravda, že sa útočníci pýtali na mňa ?”

 

“Nevieme, či to boli oni. Či mal telefonát s celou vecou súvis. Niekto sa na vás pýtal. Vraj je v budove bomba a keď s ním neprehovoríte odpáli ju. Žiadna bomba tu nebola. Vy ste ale v evidentnom nebezpečenstve. Prečo nedvíhate telefón ? Zháňame vás niekoľko hodín.”

 

“Keď ste ma nevedeli nájsť vy, nenašli by ma ani ti, o ktorých hovoríte. A teraz čo ? Môžem ísť domov ?”

 

“Myslím, že áno, ale samého vás nepustím. Pôjde s vami hliadka. Odporúčal by som zavolať aj vašu súkromnú hliadku. Firma má pre tento prípad iste kvalifikovaných profesionálov.”

 

Félix dal Dinisovi za pravdu. Hoci nemal rád narušovanie súkromia, situácia vyzerala vážne. Pred tým ako sa v doprovode eskorty a ochranky vybral domov, šli na policajnú stanicu. Rozhodol sa zodpovedať otázky, na ktoré potrebovali vyšetrovatelia odpovede. Chcel im pomôcť, mrzelo ho najmä zranenie sekretárky, ktorá tak možno doplatila na jeho dobrodružné pátranie.

---