Denník profesionálneho smoliara, alebo ako vy-ebať so systémom

Piatok

Áno, večer s Davidom opäť nesklamal. Po tom, čo som v depresii popíjal až dokiaľ sa večer dostal do tempa, na mňa verný priateľ zanevrel. Bavil sa s babami od vedľajšieho stola a ja som ako posledný lúzer pustil k svojmu stolu párik, ktorý chcel súkromie a pri podivnom mĺkvom mladíkovi zrejme pociťoval, že im požadovaný azyl anonymity udelí. Dlho som to aj spĺňal. Smutne som sa prizeral ako šťavnatá červenovláska postupne lezie na priblblo vyzerajúceho staršieho pána, vykladá mu nohu na stehno, koketne prehadzuje vlasmi a napokon mu sedí na kolenách a bozkáva sa s ním.

Zvrat nastal až po tom, čo sa pán, tváriaci sa kvôli pôžitku, že je OK prestal pretvarovať a s plným mechúrom piva vybehol hľadať toalety, ktoré boli až v prízemí, o dve poschodia nižšie ako sme sedeli. Keď som sa pozrel na dav, ktorým predieranie ho čakalo, trocha škodoradostne som sa pousmial „Bude to mať chlapec ťažké“. Dievča, zjavne podobne alkoholovo naladené ako ja na mňa najprv len zízalo. Vplyvom zlej nálady a mojej hanblivosti som sa tváril, že to nevnímam. Keď sa pán nevrátil ani po piatich minútach, pýtala oheň. Nie však klasicky, rezervovane. Ona si ku mne sadla a takmer rovno vyložila nohu na stehno ako som to chvíľu predtým premeriaval pri druhom pánovi, ktorého obšťastňovala svojou hrejivou prítomnosťou.

Započala nesmelá debata. Teda nesmelá len z mojej strany. Ona sa pýtala veĺa a hlavne priamo. Po ďalších piatich minútach ma mala Eva – tak sa volala, solídne prevereného. Asi prišla aj na to, že som nervózny. Keď šla okolo servirka, objednala nám obom drinky. Po tom, čo som ho do seba obrátil, rozviazal sa jazyk aj mne. Po chvíli som si uvedomil, že rozprávam veľa a Eva iba civí na mobil. Veľmi zlé znamenie, a tak som radšej opäť stíchol. Ona však zrejme iba zisťovala, kde je jej frajer. Na toho som ani nepomyslel. Keď ho zbadala prichádzať po schodoch, schmatla ma za ruku a odtiahla zadným barom do ďalšej miestnosti klubu.

Bol som prekvapený, ale brániť som sa naozaj šarmantne živej babe nebránil. Stiahla ma do rohu za stage, kde nás videl len rovnako ako ja prekvapený kolega Dj. Cez rameno som zbadal Davida ako sa na nás dychtivo pozerá a s humorom amerického stredoškoláka vyplazuje jazyk. Otočil som sa chrbtom, tak, aby som zaclonil jeho zorný uhol. Eva sa na mňa usmievala, vypytovala teraz už naozaj otvorene, napríklad na to koľko zarábam a či som voľný. Keď videla moju nemotornosť, prisunula sa bližšie a začala ma bozkávať. Nemyslel som na to, že na mňa môže spoza chrbta kedykoĺvek skočiť asi o dve hlavy vyšší pán, ktorého záhradku práve okopávam, ani na to, že to s dievčaťom zrejme nebude všetko v poriadku, keď len tak na počkanie stireda spoločnosť.

Z pomerne vášnivého opojenia (stále som bol akosi znechutený) ma vytrhol až hluk vychádzajúci z nejakej šarvátky asi dvadsať metrov odo mňa. Bolo to Evine rande, hľadajúce ju po celom klube a David. Ten blázon vedel o čo ide. Keď videl môjho soka ako sa k nám blíži, schmatol pohár whiskey a bez váhania ho rozmlátil nešťastnej gorile o hlavu. Samozrejme neostalo to len pri tom. Zatiaľ čo mi Eva písala svoje číslo na krabičku cigariet, David dostával poučenie od klubovej ochranky. Eva zmizla zadným východom a ja som Davida zobral najprv do nemocnice, kde si po nás prišli policajti a šli sme na stanicu. Taká veľká gorila a taký sraľo. Zavolal políciu, ako keby on nič nespôsobil. Veď dal bezbrannému Davidovi na zemi niekoľko zákerných rán. Mal štyri stehy na obočí.

Myslím, že nás čoskoro pustia. Sedím na stanici a pozerám na bláznivého kamoša ako sa škerí. Ono sa mu to páčilo. Dal gorile po kokose a ja som mu zviedol istý pich. Dali sme spoločnosti dve tvrdé rany.