Vrabec

 

 

 

Čerstvo vyliahnutý vrabec piští,

vedľa spadnutého hniezda piští,

od strachu piští, od hladu piští

od ja neviem čoho piští a piští.

 

 

Jeden mu načechrá dlane

a urobí z nich hrejivé hniezdo –

padne mu do nich ako páperová hviezda

a vtedy akoby sa díval do srdca.

 

Z hniezdočka lásky utkaného z vlásočníc

ostala len plešina uprostred tŕňovej koruny;

cez korónu sa k nemu prekliesni Mesiac 

či iné teliesko vesmírnej personifikácie

bučiace spoza horiacej štice Aštara Šerana.

 

Chuchvalec vyvrhnutý do búrlivých výšav

pretrie svetlo/tmu sivou štetkou... Zháči sa

a pred kulmináciou v stratosfére nálezov

sa radšej naučí lietať – pri návrate do atmosféry

bez tepelného štítu bude všetko v poriadku.

 

 

Druhý zas vrabčeka chytí a ošklbe,

vyrobí dospelú hádanku pre deti:

rozvíja, zaklína, dusí sa úsilím,

pribíja páperie k trčiacim lopatkám,

bičuje mrcinu bleskami

 

textúra

 

ponurá nálada vrcholí dupotom –

zdivene preskočí cez rebrá ohrady

kurzíva posúva príbehy                       doprava

nakláňa hlavičku k inému výstrihu

 

Takto si chodieva

od buka do buka

doluje pôvodnú myšlienku z horniny

stupňuje, skloňuje, časuje, vypľuje

skromnosťou proroka

                        rysy si rysuje

                                    splašene vyskočia z vitráže obloka.

 

 

Vystrelím za nimi sondu aj projektil.

 

 

 

---