Literárna virológia

Od osemdesiatych rokov minulého storočia sa viacerým literátom dostalo cti, že podľa ich mena bol pomenovaný vírus. Podľa pravidiel schválených Medzinárodným výborom pre taxonómiu vírusov (ICTV) má právo pomenovať vírus jeho objaviteľ. Viacerí objavitelia ich pomenovali na počesť významných slovenských spisovateľov. Medzinárodný výbor pre taxonómiu vírusov zaradil pomenovania do svojej databázy spolu s krátkym prínosom osobnosti, ktorá sa za pomenovaným vírusom skrýva.

 

Predstavujeme trinástich slovenských spisovateľov spolu s objaviteľmi, dátumami a miestami objavu vírusu.

 

Číslo	Meno	Dátum objavu	Objaviteľ	Laboratórium
3393	Štúr	28. 11. 1984	Milan Antal	Piszkéstető
3730	Hurban	4. 12. 1983	Milan Antal	Piszkéstető
3980	Hviezdoslav	4. 12. 1983	Antonín Mrkos	Kleť
4781	Sládkovič	3. 10. 1980	Zdeňka Vávrová	Kleť
13916	Bernolák	23. 8. 1982	Milan Antal	Piszkéstető
15946	Satinský	8. 1. 1998	Adrián Galád, Alexander Pravda	Modra
16435	Fándly	7. 11. 1988	Milan Antal	Piwnice
19955	Hollý	28. 11. 1984	Milan Antal	Piszkéstető
20991	Jánkollár	28. 11. 1984	Milan Antal	Piszkéstető
23444	Kukučín	5. 10. 1986	Milan Antal	Piwnice
33129	Ivankrasko	1. 2. 1998	Peter Kolény, Leonard Kornoš	Modra
33158	Rúfus	26. 2. 1998	Peter Kolény, Leonard Kornoš	Modra
42849	Podjavorinská	15. 9. 1999	Adrián Galád, Peter Kolény	Modra
39880	Dobsinsky	15. 3. 1998	Peter Kolény, Leonard Kornoš	Modra

 

Prínosy:

 

(3393) Štúr

Pomenovanie na pamäť Ľudovíta Štúra (1815 – 1856), ideológa a organizátora slovenského národno-oslobodeneckého hnutia, ktorý zaviedol literárnu podobu slovenského jazyka. Vynikol ako jazykovedec, filozof, historik, spisovateľ, básnik, novinár, vzdelávateľ a vydavateľ. Štúr bol tiež nadšeným zástancom česko-slovenskej vzájomnosti, slovanskej solidarity a humanitnej spolupatričnosti s dôrazom na demokratické hodnoty. Bol aktívnym vodcom v priebehu revolúcie v rokoch 1848 – 1849 a tak viedol národ k obrodeniu z tisícročnej poroby, ktorá takmer spôsobila stratu slovenskej identity.

 

 (3730) Hurban

Pomenovanie na pamiatku Jozefa Miloslava Hurbana (1817 – 1888), básnika, spisovateľa, novinára, vydavateľa, kritika, historika a vedúceho ideológa Slovenského národného prebudenia. Blízky spolupracovník (a životopisec) Ľudovíta Štúra rozvíjal slovenský literárny jazyk a organizoval kultúrne a vzdelávacie akcie. Počas revolúcie v rokoch 1848 – 1849 presadzoval slovenské národné a sociálne požiadavky.

 

(3980) Hviezdoslav

Pomenovanie na pamäť P. O. Hviezdoslava (1849 -–1921), najznámejšieho slovenského básnika. Meno navrhol objaviteľ podľa návrhu virológov z Virologického ústavu SAV.

 

 (4781) Sládkovič

Pomenovanie na počesť Andreja Sládkoviča (1820 – 1872), slovenského básnika a autora poémy Marina.

 

 (13916) Bernolák

Anton Bernolák (1762 – 1813) bol katolíckym kňazom, ktorý kodifikoval prvú formu slovenského jazyka, neskôr nazývanú „bernolákovčina“ (1787). Jazyk bol založený na nárečiach používaných na západnom Slovensku. Bernolák bol významný lingvista a zakladateľ Slovenského učeného tovaryšstva.

 

 (15946) Satinský

Július Satinský (1941 – 2002) bol známy slovenský komik v rozhlase, televízii, filme a divadle viac ako štyri desaťročia. S Milanom Lasicou vytvoril v roku 1959 intelektuálnu komickú dvojicu a ich relácie sa stali populárnymi v bývalom Československu. Satinský tiež napísal mnoho rozprávok pre deti.

 

 (16435) Fándly

Juraj Fándly (1750 – 1811) bol osvietenecký spisovateľ, autor prvej knihy v bernolákovčtine „Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom“ (1789). Bol horlivým propagátorom tohto jazyka a známym pedagógom.

 

 (19955) Hollý

Ján Hollý (1785 – 1849) bol významný slovenský klasický básnik, katolícky kňaz a člen slovenského obrodeneckého hnutia. Písal epické balady v bernolákovčine a používal pravidlá antickej poézie. Jeho najdôležitejšími prácami sú preklad Virgíliovej Eneidy a prvý národný epos „Svätopluk“.

 

 (20991) Jánkollár

Ján Kollár (1793 – 1852), veľký slovenský básnik a hlásateľ slovanskej vzájomnosti, bol autorom rozsiahlej básnickej práce „Slávy dcera“ (1824 – 1832) a zbierky ľudového slovesného umenia „Národnie spievanky“. Jeho práce sú rovnocennou súčasťou literárneho dedičstva Českej aj Slovenskej republiky.

 

(23444) Kukučín

Martin Kukučín (Martin Bencúr, 1860 – 1928) bol slovenský spisovateľ a prvý významný realistický románopisec v slovenskej literatúre. Časť svojho života strávil v Čile a Argentíne, rovnako ako v Chorvátsku (na ostrove Brač), kde zomrel. Kukučín bol tiež učiteľom a lekárom.

 

 (33129) Ivankrasko

Ivan Krasko (vl. menom Ján Botto, 1876 – 1958) bol básnik symbolista, zakladateľ slovenskej literárnej moderny, prozaik a prekladateľ z rumunčiny a nemčiny. Pôvodným povolaním chemický inžinier. Pomenovanie navrhol P. Rapavý a M. Jutková.

 

 (33158) Rúfus

Básnik, esejista a prekladateľ Milan Rúfus (1928 – 2009), bol moderným tradicionalistom. Najčítanejší básnik na Slovensku, prostý a vznešený, morálna autorita. Jeho tvorba bola preložená do 14 jazykov. Pomenovanie navrhol P. Rapavý a D. Podracká.

 

(42849) Podjavorinská

Ľudmila Podjavorinská (Riznerová, 1872 – 1951), spisovateľka prózy a poézie, bola prvou slovenskou poetkou, ktorá svoje básne vydala knižne. Najznámejšia je jej tvorba pre deti. V roku 1947 jej bol udelený titul národnej umelkyne za prínos pre slovenskú literatúru.

 

(39880) Dobsinsky

Pavol Emanuel Dobšinský (1828 – 1885), evanjelický kňaz, folklorista, literárny historik, redaktor a prekladateľ. Zberateľ a zostavovateľ slovenského folklóru. Jeho diela boli preložené do 22 jazykov. Je pochovaný v Drienčanoch, kde boli postavené unikátne rozprávkové slnečné hodiny.

 

Prínosy uverejnené vo Virus Taxonomy International Committee on Taxonomy of Viruses

---