Iba jeden verš

iba jeden verš

ktorému aj tak nikto nerozumie

 

a tak plačte, kričte a nenáviďte sa

aby sme sa my mohli usmievať a krčiť nosom do neba

a raz za čas sa vyvraciame do vane  

hľadám v šuflíkoch

hľadám v priečinkoch

 

zložkách

pod vankúšom

 

aspoň jeden dobrý verš

kde sú všetky tie dobré

 

kde sú tie dobré dni

a úsmevy

kde sú všetci dobrí ľudia

 

tvoje tri vlasy pod vankúšom

a vaginálna mykóza

 

prázdna fľaša od vína

vedľa nej kvetina, ktorej som dala meno

 

kvetina, ktorá si myslí, že ju už nemilujem

videla náš koitus

 

milujem ho

tak Žiarli!

Krič!

Plač!

Nenáviď ma

rob to, čo robia ľudia každý deň

 

milujú sa nenávidieť

nenávidieť a ubližovať si

 

v miestnosti plnej prázdnych tiel

iba jeden úprimný úsmev

vyzerá neúprimne

 

úsmev, ktorý sa bojí usmiať

medzi tisíckami očí plných ničoho

 

medzi tisíckami ľudí plných nenávisti

iba jedna hlava plná myšlienok

 

stačí jediný verš

ktorým aj tak nič nepoviem

 

tak si ho prečítaj

so zatvorenými očami

 

aby si mu rozumel

ako ten autista z autobusu s knihou ktorá voňala ako pošta na juh

 

a ty nežiarliš

na kvetiny, ktoré ma milujú

 

nekričíš na mňa, keď chodím bosá

hoci voniam od rumu

vo vani plnej peny

 

ibaže

mne je to jedno

 

ľudia,

nenáviďte sa

prosím, robte to aj za nás

 

aby som sa ja mohla usmievať

a krčiť nosom na studený dážď

lebo vtedy sa usmievaš ty

 

ty

a nebo

---