Z denníka bojovej letky

 

 

Z denníka bojovej letky

 

5.11.2012

Prepáč, že som neodpisoval tak dlho, ale nebolo to možné. Až teraz, keď sme dobili Underground a ukradli originál uránové slnko, sa Ti môžem zo všetkým zveriť. Sedíme na masíve akejsi zrúcaniny, ja, Tom a Johny. Rozmýšľam nad tým, aké pohodlné je byť tu. Len tak pozerať na ľudí a osierať im kabáty a dievčatkám cukrovú vatu a starenkám parochne a všetko to osieranie je vskutku nesmierne zábavné a upokojujúce. Ach, byť konečne sám sebou. Dúfam, že aj Ty sa máš dobre. Dnes večer Vám posielame slnko. Podľa predpovede počasia nenastanú žiadne komplikácie, vietor má byť pokojný, tlak akurát. Dúfam, že zajtra zdravé dorazí. Pozdravuj Havaj.

 

6.11.2012

Chcel by som Ti napísať veľmi veľa, ale pochybujem, že to stihnem. Teda určite by som stihol, keby na Esenpéčko neletel v súrnej veci Johny. Vieš, prečo tam ide? Kvôli nám. Naša jedáleň sa v dôsledku strategicky výnosnejšieho postavenia presunula na Nábrežie, preto je táto operácia nevyhnutná. Ale Johny?! Lopúch sa naozaj zbláznil... Po mesačnej abstinencii vyzerá ako nadržané prúdové lietadlo, zbombarduje všetko, čo sa pohne. Tých Japoncov je mi naozaj ľúto. Dúfam, že to nepreženie a nepokazí Slovensku renomé. Veď len povedz, milá Veve, vieš si predstaviť autentickejší Termopylský priesmyk? Ja nie. Možno si povieš, v tom velení sú fakt blbci. Máš pravdu, milá Veve, ale suši sa neje každý deň.

 

7.11.2012

Určite si zvedavá na priebeh našej výpravy, tak ti to teda poviem. Všetko sa to začalo ako zvyčajne; znovu to posral Lucien. Zaspal, ten blbec fakticky zaspal, pričom zabudol upovedomiť našu spojku v Nemecku, že zásoby dreva sa budú spúšťať po prúde Dunaja(!), nie, ako to bolo naplánované, totiž spôsobom zem-vzduch. Nášho odpaľovača to sakramentsky dožralo, ale Lopúch odviedol obdivuhodnú prácu. Nie len že ho upokojil natoľko, aby odmietol abdikovať, dokonca ho prehovoril, aby predlžil pracovnú zmluvu. Ten Lopúch je riadne číslo! Doslova mi zachránil perie! Keby som musel ísť zverbovať nového odpaľovača na Balkán, bol by som totálne zdochol. Veď vieš, milá Veve, morské orly sú nesmierne tvrdohlavé.

 

24.11.2012

Zajtra sa koná významný deň. Lopúch oznámil príchod nových žiakov. To zas bude psina. Tí bažanti ani nedokážu žobrať a už chcú lietať v oblakoch. Budem ich mať na starosti s Tomom. Dohodli sme sa, že ich poriadne popreháňame. Žiadny súcit. Tvrdý tréning je nevyhnutný. Tréningová trasa pozostáva z dvadsiatich preletov nad tenisovým kurtom (hrá sa na ňom finále okresu), desiatich prieskumných letov do Senca, a, aby boli pripravený naozaj na všetko, jedna špionážna misia: predstav si to, Veve, budú musieť potajme operovať v autobuse číslo 39! Lopúchovi sa to nepáči. Jeho syn to minule schytal. Z autobusu nevyletel ako ostatní, chudák, až po troch dňoch našiel Lopúch nožičku s jeho číslom. Poviem ti, milá Veve, vojna niekedy chutí ako steak.

 

25.11.2012

Je to v hajzli. Je tu brutálna kosa. Rozkopal som celé futbalové ihrisko a z tribún pozametal všetky výkriky. Určite si myslíš, že som blázon, ale niečím sa kúriť musí. Naša pec, láska, trpí chronickým nedostatkom kašľa. Nasťahovali sme do príjemného podkrovného priestoru, sú tu však veľké trhliny. Aj Lopúch má toho všetkého dosť. Včera, ako sa dozvedel, stratil ďalšieho syna. Zistil to až dnes, keď mu v zobáku uviazol malý prstienok. Aj holub musí byť niekedy sviňa, skonštatoval sucho. Potom sa usmial. Má ešte 1562 synov a 1221 dcér.

 

28.11.2012

Ďalšia výprava v Undergrounde. Sme v koncoch. Myslím, že keď dosekundy neožije hip-hop, naša kultúra sa vyrovná Aztékom.

 

28.11.2012

Je to tak. Neožil. To CD, prosím, pusti naším deťom. Poslednýkrát, z úcty k otcovi.  

 

 

 

 

---