Formalistický sonet

Egile, nešlo mi o tuto báseň, ani o to, jaký je Dajakbol básník. Chtěl jsem ti jen připomenout, že tvoje, jinde obsáhle deklarovaná, kritická metoda je příliš subjektivní a neškodilo by postavit ji na "Dajakbolovské" nohy.

Safiáne, díky za avi, i když si s ním popravdě nevím moc rady (proč jsi mi je poslal). Tuto dajakbolovu reakci jsem již četl - s tím, že jsem ji velmi potěšeně kvitoval;; a ne - sám bych vskutku z fleku takovou analýzu jakosti eufonií dohromady nedal. Proto hluboký respekt.

Nicméně - moc nerozumím tvému srovnávání (a do toho srovnávání počítám i další avi, cos mi od děl dnes poslal - snad abys něco manifestoval...).

Každý, já i dajakbol, na to jdeme jinak a odjinud. Každý máme své hranice, mřížky, filtry. Povětšinou jinak postavené rozmístěné a nastavené, i když na lecčems se na druhou stranu - myslím - shodnem a dajakbolův cylus Mesto považuji za jednu z nejlepších věcí, co tu ve své kategorii jsou.

Mě tahle báseň od vk zas až tak nevzala; dal jsem ji do výběru z důvodu, že mi přišla všimnutíhodná svým záměrem. A je fajn, že si dajakbol všiml.

Vďaka, Safián, ale taký spôsob hodnotenia spotrebuje veľa času a je náročný na pozornosť (ktorou som nikdy neoplýval) i nejakú tú empatiu, aby som v zameraní na detail, nestratil zo zreteľa celok – to a fakt, že by som mohol básni i autorovi ukrivdiť, ma väčšinou odrádza. Krivdím nerád.

?

Přinejmenším tu Dajakbol předvedl svůj způsob hodnocení. Pro mne zajímavější, než ten Egilův.

dajakbol:

rýmy z Číny, rytmus: dosť neohrabane

myslím, že vzťah formalistického sonetu k formalizmu je jasný ;-)

špekulácia je najzaujímavejšia, tak rozmýšľaš ty, ale nie ja...

Som zúfalý i nemálo nasraný – môj predchádzajúci komentár má po vložení rozhodené formátovanie, písal som derovi, nech ho odstráni, lebo je graficky neprehľadný. Potom ho skúsim vložiť ešte raz.

„A tady se, z hlediska dokonalosti, rýmuje velmi lajdácky. Já vím. Dajakbol by nesouhlasil.“

Márnosť, Safián, Ty budeš dajaký senzibil:) No vyjavím  svoj názor.Myslím, že sa tu rýmuje trochu nepoučene, intuitívne, z voleja. 

Konkrétne:Rytmus – riť  Múz — to je taký lákavý lebo dokonalý, kalambúrny rým, ale takýto vždy nesie so sebou riziko podozrenia zo samoúčelnosti, zvlášť ak sa podaril len za cenu prízvukovej nezhody, vinou ktorej vyznieva dosť tvrdo (neprízvučné -mus oproti prízvučnému Múz, výraznému ešte aj kvantitou a stojacemu v rámci trochejskej osnovy príznakovo, na slabej pozícii). Tvrdosťou i absolútnosťou zhody strháva na seba pozornosť, ale chýba mi k nemu silnejšie sémantické spätie s ostatkom textu.rýmy – z Číny — tu je  v reduplikante  nazála m oproti n. To je v slovenskom i českom básnickom kontexte veľmi frekventovaná nezhoda, ale poučenejší autori nepriaznivý dojem z nej vyvažujú zhodou nejakého ďalšieho konsonantu, napr.: v strieľni – veľmi (Teodor Križka). Za seba môžem povedať, že do svojho rýmového sytém som takto uvoľnený rým (až na výnimky) nevpustil, ale spravidla ma u iných autorov neirituje.najúžasnejšie – verše — to je rytmicky vyšinutý rým. Odporuje základnému pravidlu sylabotonickej verzifikácie, ktoré hovorí o neprípustnosti rýmovania párnoslabičných slov/vyslovnostných celkov s nepárnoslabičnými.  Myslím, že sa vk  spoľahol, že sila trochejského rozbehu v súčinosti so striktným izosylabizmom a malým slabičným rozsahom veršov to zahladí, . Ono to naozaj trochu funguje, ale nevidím to rád (čo autorovi môže byť pravdaže jedno). I keď sa tomu úplne nevyhli ani veľmi etablovaní básnici:Noc biela

z popola

Zhorela

stodola

(Vojtech Kondrót, Ikona)

JEN PIVEM BYCH SE SOTVA UPIL...

dnes pro změnu jsem sed k vínu

a vybírám si s vlasů lupy

jak lístky květů jasmínu

(J. H. Krchovský, XXX (JEN PIVEM BYCH SE SOTVA UPIL))

I tunajší autor Miroslawek sa v najtipovanejšom písmáckom diele uchýlil k takémuto riešeniu: 

do tenka křehnou vrásky dřeva

jablůňko stárneš    a noc ví

babími léty tmu rozléva

černou jak oči ježkovy

(Miroslawek, Z nepřítomnosti)

Opakujem – nevidím to rád, ale zčasu načas sa to dá prijať, otázne je, či aj v básni nazvanej Formalistický sonet.

Potom je tam v tom rýme ešte protiklad j a r v skupine intervokálnych konsonantov, je to teda aj v eufonickej rovine dekanonizovaný rým; taký nie je tabu v Česku minimálne od čias Poetizmu (svatební – v manželství /Seifert/), Možno už od Antonína Sovu,u nás azda od Laca Novomeského. No čo sa uvoľňovania eufonickej zložky týka, už nad tým Novomeským kritik Rudo Brtáň krútil hlavou: „Je iba dvojaká možnosť, alebo Novomeský úmyselne (ako Nezval) porušoval rýmy, alebo ich tak z nemohúcnosti písal“. To veru nie je nelegitímne uvažovanie, a nad prítomnou básňou k podobnému nemám ďaleko.

v ústach – z prsta — tu stojí oproti vokálu ú slabikotvorná likvida r a tiež je jeden rýmový člen sprava kontaminovaný nadbytočným ch; opäť je to dekanonizovaný rým, a rým presahový (alebo useknutý , vyberte si), ale z už istou nemalou tradíciou, pre mňa je jeho eufonická zložka dostatočná, hoci ctiteľov krylovsky presných rýmov môže dráždiť.

neohrabane – stanem — zase rytmicky vyšinutý rým (druhý raz počas krátkej básničky, to nerobí dobrotu) a tiež presahový.

básne – žasnem — presahový rým, to je v poriadku (hoci, a to platí aj o ostatných, asi nie vo vzťahu k názvu básne), iné mi posmrdkáva: slovo báseň, v akomkoľvek páde, by som už do rýmu neťahal.

väzbou – hviezdou — i tu je nezhoda v skupine intervokálnych konsonantov (b – d), a priznám sa, že na mňa pôsobí dosť rušivo.

Celkový dojem z rýmovania mám... no dosť rozpačitý.

K obsahu:

Egil: „líbí se mi, jak se tematizované ve verších současně (rovnou) manifestuje.“ 

No a ja mám pocit, že je to najväčšou slabinou tejto básne. Lebo sa obávam, že to nebol skutočný zámer.... Dopúšťam sa špekulácie, viem, ale čosi mi vraví, že vk si chcel vyskúšať viazaný verš (a prečo nie rovno sonet, však) a tému (akt tvorby) i persiflážne, parodické ladenie volil ako poistku, ak by to nedopadlo práve najlepšie. Je to taký prehľadný trik, ako vyraziť kritikovi zbraň z ruky, ale čo mám robiť, keď ja za ním cítim skôr autorskú neistotu, a tak i za tými hyperbolickými proklamáciami príliš chcený humor a takú... no ak už nie priamo falošnú, tak neveľmi presvedčivú sebairóniu.

Teda tak.

:-) *

:-) líbí se mi, jak se tematizované ve verších současně (rovnou) manifestuje. Je to takový strojek. Ale funkční, jak má... *

Já jsem to pochopil tak, že je to pokus o parodii.

Sonet je to opravdu pěkný. Formalistický sonet by ale měl být úplně dokonalý. A tady se, z hlediska dokonalosti, rýmuje velmi lajdácky. Já vím. Dajakbol by nesouhlasil.