Be'lee shem 1

Vzala som ceruzu, gumu, malý blok papierov a šla som do obývačky. Boli tam obe. Aj Učiteľka a aj Druhá Učiteľka. Tichučko som vošla dnu. Vo vzduchu visela ich vôňa. Ťažká, sladká a omamne sadajúca na oči. Druhá učiteľka opravovala veľké hárky papiera, zrejme nejaké školské práce a popíjala pritom čaj. Višňový s lyžičkou cukru. Učiteľka podriemkavala vedľa nej nad učebnicou angličtiny. V takom čase som zvykla sedávať pri okne a pozerať dole na nič netušiacich ľudí. Dnes som sa ale rozhodla že si prvýkrát sadnem k nim. Chvíľu som ešte nerozhodne postávala pri dverách ale potom som pomaly vykročila. Moja hlava ma však na miesto vedľa Učiteľky opäť nechcela pustiť. Čím viac som sa k nemu blížila, tým viac som bola nervózna. Čím viac som bola nervózna, tým viac sa mi v hlave rojili škaredé myšlienky a čím viac sa mi tie myšlienky v hlave preháňali, tým viac moje odhodlanie sadnúť si k nim slablo. Zastavila som sa pri stolíku. Medzi ním a gaučom bola úzka ulička. Už len vojsť do nej, sadnúť si a je to! Misia by bola splnená. Lenže, práve v tej chvíli moje ťažko hromadené odhodlanie odo mňa odišlo. So sklonenou hlavou som zostala stáť. Bola by som rada povedala, že som premýšľala nad tým, prečo moje telo chce ale prečo hlava nie. Pravdou však bolo to... no...v tej chvíli som na nič nemyslela. Akurát ma začal opantávať pocit zmätku, popletenosti a nervozity. Tieto pocity som dôverne poznala. Sprevádzajú ma už od začiatku života. Dokonca, vedela som ich aj pomenovať. Toto je Zmätenosť, toto Popletenosť a tá pani čo prichádza súčasne s nimi, Nervozita.

   Obe učiteľky zdvihli hlavy od práce a hľadeli na mňa. Pani Nervozita, túžiac po mojom tele a mojej mysli, ma tuho objala keď som ich pohľady zacítila. Šepkala mi, že sa nemám báť lebo ona je so mnou a vždy so mnou aj bude. Pani Nervozita bola veľmi verná aj keď som si to nepriala. Skloniac hlavu ešte nižšie som opatrne zdvihla oči. Nedokázala som rozoznať zmysel toho, ako sa tvária. Zmätenosť a Popletenosť sa so mnou začali maznať. Previnilo som sa vyhla očiam oboch učiteliek a tie moje som namierila na koberec. Radšej som sa odšuchla k oknu na moje miesto. Šelest papiera a zvuk tuhy červeného pera kĺžucej sa po hárku na tvrdom stole... Druhá Učiteľka sa vrátila k chybám der, die, das a Učiteľka, súdiac podľa ťažkého vzdychnutia, do reality angličtiny. A ja...no...ja som sa vrátila ku každodennému pozeraniu von oknom. Nie každodennému. V sobotu zvyknem sedávať na schodoch pred dverami. Pod ťažkými drevenými vrátami je medzera cez ktorú vidieť tiene chodcov. Rada sa na ne pozerám a hádam, či kroky patria žene, mužovi alebo dieťaťu, či sa osoba ponáhľa alebo ma čas. Niekedy si vymýšľam scenáre z nakupovania. A zasa inokedy počúvam rozhovory ľudí, ktorý sa blízko brány zastavia.

   Aj teraz stáli pod oknami dve ženy. Rozprávali sa, smiali, hľadeli jedna na druhú. So záujmom som sa na ne dívala. Ja sa nesmejem. To ale neznamená že sa nesmejem v duchu. Hoci, v spoločnosti sa nesmejem ani tam. Spoločnosť ma mätie. Nerozumiem vtipom, nerozumiem irónii, nerozumiem výrazom a pocitom. Preto sa nesmejem. Ani neplačem. Po tom zlyhaní čo sa mi stalo pred chvíľou by som mala byť sklamaná sama zo seba. Ale nie som. Iba mám v hlave zmätok. Normálny človek by možno plakal. Ale mne to nechce isť.

   Sedela som, pozerala a teraz už aj premýšľala. Tú chybu v mojej hlave treba odstrániť. Odstrániť preč! Možno som si buchla hlavu keď som bola malá a mne sa v nej niečo vyplo. Čo ak si ju musím buchnúť zas? Ono sa to zapne! Vedená týmto nápadom som celou silou tresla hlavou do okna. Chcela som zasiahnuť sklo ale miesto toho som trafila drevený rám. Koniec- koncov, dobre že som ho neatakovala. Mohla by som rozbiť okno a sklo by mi ostalo trčať v čele. A potom by k tomu všetkému bolo potrebné ešte aj zasklievať. Ušetrila som zbytočné náklady.

   Moja hlava sa ukázala ako veľmi tvrdá. Prvý uder bol poriadna šupa. Ale zvládla som trieskať znova, znova a znova, kým ma učiteľky s hrmotom neodtrhli od okna. Keď sa mi asi o minútu a pol vyvalila krv z čela, radšej som zavrela oči. A asi som odpadla.