Spokojný sonet

Vk, a čím iným potom „šermovať“? Dojmami? I tie majú nejakú výpovednú hodnotu, nezaznávam ich, ale na argumentovanie samy osebe nestačia, zvlášť nie vo vzťahu k tomu, čo už nejaká tá teória podchycuje.

Odpisoval som, ale i tak mi ušlo: pryč. Keď vidím to prič, tak ma obchádzajú mdloby, ech.

dík za osvetu, ako vždy :-)

vravím vlastne len to, že hoci je to teoreticky "ošetrené", mne to v konkrétnej básni pripadá arytmicky - naopak, ja formu flákam, len aby mi to pasovalo do huby/mysle

je to zvláštne: ja si myslím, že som rytmicky OK a ty mi vravíš, že som rytmicky mimo, a naopak (lenže ty máš za sebou teóriu!)

neboj sa, v rámci formy si najživší navôkol, nie je v mojom úmysle a asi ani silách položiť ťa pochybnosťami nad legitímnosťou existencie teoreticky definovateľných súborov poetických javov, implicitne traktovaným podozrením, alebo rovno presvedčením, o ich prevahe a zhubnom vplyve na báseň na lopatky, len badám tendenciu príliš šermovať teóriou, keď to napríklad mne ani iným (inému) rytmicky nesedí

inak to s tou poetickou hviezdou je haluz, podobnosť 100% náhodná

Vk: to, že mám svoje tvorivé postupy väčšinou teoreticky „ošetrené“, nemusí nevyhnutne znamenať, že píšem podľa vzorcov a poučiek, dosadzovaním, bez zreteľa na živý jazyk, okamžité  podnety, záchvevy iracionality...  Medzi nami tá moja básnička, ktorej formálne priblíženie persifluješ, zase nie je tvarovo až taká prešpekulovaná, ako by sa mohlo javiť z toho suchého ozrejmovania jej verzologických náležitostí, ako si v ňom tak autisticky chrochtám http://www.pismak.cz/index.php?data=read&id=420474:)

Na okraj, ako zaujímavosť, podobne persiflážne a ironicky ladené sonety má v zbierke Chodec Peter Staríček.Prvý je reakciou P. S. na školometské požiadavky istého mladého kritika:

Deštruovaný sonet

Jeden mladý kritik z jedného

ešte mladšieho časopisu už

dlhší čas kváka čosi o

neprípustnosti  zlomov verša po

jednohláskovej predložke a

že

jeden verš v žiadnom ale

žiadnom prípade nemôže

tvoriť jedno synsémantické

písmeno Mal azda na

mysli a

á

ä alebo

ü?

V druhom sonete si berie na paškál zmechanizovanie tvorivého procesu a petrifikovanie formy (príbuznosť s Tvojim Formalistickým sonetom http://www.pismak.cz/index.php?data=read&id=419483&akce=readavi&avi=4420021&pg=2 je predpokladám náhodná, ale o to veľavravnejšia):

Vykonštruovaný sonet

Štrnásť veršov je stanovená forma –

prvý odbiješ len tak naľahko,

vo štvrtom však už musíš zadať kód:

„V Košiciach tešie aká rieka?“ ( Hornád.)

Si v druhej strofe. V nej obkročným rýmom

vykonštruuješ ďalšie kvarteto.

Prespieval si sa slušným falzetom

až k antitéze s absolútnym rýmom.

V  trojveršiach tápeš – čosi sa ti nezdá,

rytmus je o. k., čo však s obsahom?

(Napadá ti len N. M. nad Váhom.)

Zapadá tvoja poetická hviezda,

no to sa tejto básne netýka...

Syntéza: upotená lyrika.

Takže tak – pochybnosti nad legitímnosťou existencie teoreticky definovateľných  súborov poetických javov, implicitne traktované podozrenie, alebo rovno presvedčenie,  o ich prevahe a zhubnom vplyve na báseň, to nevidím prvý raz, ale na skutočné porazenie básnika-veršotepca adekvátnymi, najlepšie jeho vlastnými zbraňami si ešte asi budem musieť počkať. Zatiaľ je tá irónia tu elegantnejšia, tu kŕčovitejšia, ale furt sa mi zdá, že to nie je ono:)

No že som v dobrom rozmare, pridám ešte jeden sonet podobného razenia, tentokrát od autorky Pavly Zandlovej, o čo menej je experimentátorsky výbojný, o to viac je vo svojom tradičnom háve elegantný a vtipný – účinný:

Hanopis na sonety

Sonet – či znělku, česky psáno –

proč z hrobu tahat, propána,

Forma to dosti ohraná,

co dávno už má dokonáno.

Prič se sonety, pravím! Ano,

a s pisateli na lana!

Nepotěší ni burana,

co k pásu chvátá v čtyři ráno.

Kdo, v zajetí svých nízkých pudů,

sonety páchá, temným voodoo

mrtvoly k neživotu křísí.

Tak v hanopisu na sonety

osvětně píší tyto věty,

každý nechť názor vytvoří si.

Avi.

som rád, že sa nepätíš ;-)

ale pravdu máš, oplácam alebo skôr polemizujem s high-tech formálnou základovou doskou naivno-absurdného domčeku so záclonou, viem, že ten mix je podstatou tvojej tvorby, ale niekedy (napr. pri Zaváhaní) sa mi zdá, že sa preteoretizuješ až k protirytmu.

"Báseň" vyššie je, povedzme, extrémnym dôsledkom tohto smerovania.

Beriem :) ako doberavý metatext, možno jeho autorovi i čosi oplácaš,, to sa môže, ale pozor na logické lapsusy: sedemstopvý hyperkatalektický jamb nemôže mať uvoľnený sylabický plán, lebo može mať len a jedine pätnásť slabík. Kombinuješ „múdra“ prototextu trochu... necitlivo a zbrklo. Tiež by som si asi ujasnil, čo s interpunkciou. A tiež to mohol byť sonet aspoň opticky, sakra. No ale:

je to dobrá platforma pre ono naivné a absurdné uvažovanie subjektu

a to dodržiavam bezvýhradne

– tu to zaiskrilo, ťažíš. Tak, že by som sa pod to aj podpísal.

Teď by to chtělo ještě ten sonet!

:---))))