Reason - 27.kapitola

27.kapitola

 

 

Driemoty sa prelínali s obrazom fotiek pred očami, nahou Larou, fľašami na stole a bolestivými predstavami trpiacich klientov, s ktorými sa Félix v minulosti stretol. V horúčke ho prenasledovalo Hollerove rozpadajúce sa telo, stará Sternová s prosbami o ukončenie bolestí, mnoho ďalších spomienok, ktoré by človek z normálneho sveta nedokázal uniesť ani minútu. Félix sa však zo spánku ani nestrhol. Podobných môr už zažil toľko, že ho nijak obzvlášť nedesili. Hoci mal pocit, ako keby prežil sedem rokov v očistci, prebudil sa necelú hodinu a pol po tom, čo do mrákot upadol. Prebralo ho zvonenie mobilného telefónu. V SMS správe si prečítal odkaz od svojej nemeckej priateľky. Potešilo ho už len to, že videl jej reakciu. Obsah správy ho nasmeroval na Skype, ktorý si mal o necelú hodinu zapnúť.

 

Nuž, prečo nie. „Asi mala doteraz len nejaké problémy s mobilom,“ pomyslel si. Hodinu trávil pitím nezdravej kávy, skúmaním tajomných dokumentov a všemožným upravovaním sa. Hoci chcel pred vždy elegantnou Wilhelmovou vyzerať sviežo, nedartilo sa mu to. Mastné vlasy sice ulízal do konzervatívneho účesu, kruhy pod očami veľké ako pomaranče však odstrániť nedokázal. Pred webkamerou aspoň vypol svetlo a dúfal, že jeho žltá pokožka v šere zanikne.

 

Po chvíli čakania sa na obrazovke objavila tvár krásnej blondíny. Keď ju Félix zbadal, v ústach mal sucho a neúspešne prehĺtal hrču, ktorá sa mu v krku vytvorila. Bolo to poznať aj na hlase, ktorým sa na kameru prihovoril. Reagovala úsmevom, ktorý ho dostal do ešte väčších rozpakov a iniciatívu prenechal radšej jej. Doktorka si ju rada osvojila a hádam pätnásť minút bez prerušenia hovorila o svojich zážitkoch z posledných dní. Rozprávanie pritom romanticky ladila na miesta a spoločné témy, ktoré ju s Félixom spájali. Reagoval na to aj on sám a chrapľavým prefajčeným hlasom podsúval svojej tajnej láske intímne mierené náražky, či vtipy. Keď sa zdvorilostný obsah vyčerpal, začal sa ohrdnutý milenec dožadovať pravdy, prečo sa mu tak dlho neozvala. No stalo sa to, čo nečakal, do záberu kamery vošla sporo odetá Lara s úsmevom a otázkou s kým to hovorí. Dokonca sa pred notebook naklonila a predstavila sa. Šarmantná Nemka reagovala prekvapivo pokojne a s rada sa s milou osobou na druhej strane zoznámila.

 

„Ale choď preč, teraz neruš,“ hrubo okríkol Félix Laru a v príťažlivom spodnom prádle ju vyháňal späť do kuchyne. Tej to ani nepripadalo zvláštne a ešte stále opitá utiekla so smiechom späť do spláne. Ďalších päť minút vysvetľoval vystresovaný zaľúbenec o koho sa pred chvíľou jednalo. Obhajoval sa natoľko horlivo, že pôvodne nič netušiaca psychiatrička pochopila, v čom jeho nervozita spočíva. Nechcela Félixa karhať. Veď koniec koncov, ani ona nebola svätá, o čom vedel aj samotný Félix. Rýchlo zmenila tému. Vysvetlenie, prečo sa tak dlho nevideli nahradila pracovnými záležitosťami.

 

Hovorila o tom, aké pokroky nastali vo výskume jej exmanžela. Syndróm zlomeného srdca, ako to pracovne nazývali bude vraj už čoskoro schopný obhajoby aj pred odborníkmi. „No predstav si, ako dlho ich považovali za bláznov. Teraz sú všetci ticho. Keď im to výjde, otrasú všetkými tými starými zatuchnutými stoličkami pánov doktorov,“ oznamovala so srdečným úsmevom do objektívu webkamery. Félixovi chvíľu trvalo, pokiaľ si spomenul o čom je vlastne reč. Alkoholovú tupotu odrazu prebilo uvedomenie si faktu, že objav môže testovať aj výsledok jeho práce v prípade Holler.

 

Ďalšiu časť jej rozprávania počúval pozornejšie. „Pamätáš sa na to, ako tým ľuďom bolo zle nielen z psychologického, ale aj fyzického hľadiska. Experimenty môjho ex- pokročili. Jedného z pacientov dokázal testovať na zmeny správania tak, že prehovoril jeho bývalú k tomu, aby ho navštívila v časoch, ktoré navrhol. No to by si mal vidieť, toľko prehovárania. Keby od mňa niekto chcel, aby som chodila za bláznami, s ktorými som kedysi niečo mala. Asi by som ho poslala do riti,“ chichotala sa príťažlivá žena.

 

Félix sa uškrnul, no aby pokračovala v opise experimentu ďalej neprehovoril. „Podarilo sa mu počas jedenástich mesiacov zmapovať jeho správanie. Nielen lekárskymi záznamami, ale prakticky nepretržitým monitorovaním jeho pohybu, či zvukovými nahrávkami každého slova, vzlyku. Dostali sme k tomu súhlas od pacientovej rodiny. Návštevy prebiehali každý druhý týždeň, vždy desať minút. Po dvoch mesiacoch, kedy experiment prebiehal začala pacientova choroba prejavovať znaky intervalov, menila svoj charakter. Okrem ťažkej depresie dovtedy trpel vážnym zápalom kĺbov v celom tele. Bol dokonca paralyzovaný. Deň pred pravidelnou návštevou jeho bývalej mu však bolesti prechádzali. Vyšiel svojpomocne von do parku, dokonca sa usmieval. Aké romantické nie ? Keby len vedel, že ide o hnusný bezcitný vedecký ecperiment,“ rozprávala Wilhelmová ďalej milo a pokojne.

 

Na opačnej strane internetového spojenia však sedel nervózny podgurážený muž, ktorý sa zjavne nechcel do rozhovoru zapájať. Pokračovala teda. „Každopádne, keď návšteva skončila dobrý stav netrval dlho. Pravidelne sa mu obdeň zhoršoval zápal kĺbov a to v ešte väčšej intenzite ako pred tým. Okrem toho mu stúpali horúčky, bez toho, aby tomu predchádzala akákoľvek prirodzená ťažkosť. Jednoducho z minúty na minútu. Počas monitoringu pacientovho spánkového režimu zistili, že vynechával náväznosti a vo fáze REM bol neprirodzene dlho. Dokonca v život ohrozujúcom čase. Snivalo sa mu tak dlho a intenzívne, že to viedlo k prebudeniu v stave zrelom na intenzívku. Prvý deň po zhoršení stavu nedokázal ani prijímať potravu, musel dostať infúzie. Aby sa predchádzalo ohrozeniu poškodenia organizmu vyčerpaním, pacientovi bránili v spánku. Snívanie mu ubližovalo viac ako bdenie, a tak s ním pracovníci kliniky hrali celé noci šachy, alebo diskutovali.“

 

„On aj rozprával ? Veď chorí depresiou s okolím nekomunikujú. Nie ?,“ zapojil sa po dlhom čase pozorne načúvajúci Félix.

 

„Áno za normálnych okolností z nich človek sotva dostane to ako sa volajú. Toto sú však veľmi špecifické prípady. Návštevy ho vrhali do sveta falošných predstáv. Vkuse rozprával o tej svojej láske. Keby len vedel, že za stretnutia s nim dostávala peniaze. Neskôr bola dokonca inštruovaná, aby hovorila o konkrétnych, odborníkmi naplánovaných veciach. Keď študovali jeho reakcie v ďalších dňoch, dozvedali sa postupne stále to, čo čakali. Napríklad, ak dali pokyn, aby mu rozprávala o cestách do exotických destinácií, hovoril o tom, že so svojou priateľkou plánujú cestu do Malajzie. Keď hovorila o finančných problémoch, hovoril o tom, ako sa jej v práci darí, a že si plánujú spoločné bývanie. Keď zmienila, že bola na výstave v galérii, hovoril o tom ako jej namaľoval obraz. Neskôr kolegovia na posolstvách pridali a dosiahli to čo chceli. Zistili ako pracuje myseľ človeka so syndrómom zlomeného srdca. Teda aspoň čo sa týka prijímania informácií. Realita je jednoducho úplne bokom Racio je v mozgu posunuté totálne na okraj. Keď mu cez slečnu posunuli falošnú informáciu, že ho podvádza, šli do risku. Celých desať minút mu opisovala ako dobre ju vyrobil pacientov bratranec. Obávali sa, že to povedie k vážnemu zhoršeniu stavu. Miesto toho bol však úplne ľahostajný. Na druhý deň sa zobudil s perfektnou náladou, úsmevom na tvári a všetkým naokolo rozprával o tom, že jeho priateľka čaká dieťa. Dokonca sprosto vtipkoval, že sa naň museli narobiť hodiny,“ krútila hlavou a zároveň sa uškŕňala Wilhelmová.

 

Félix už s pohárom vína v ruke sedel, fajčil a mierne prebratý so záujmom zisťoval ďalšie podrobnosti. Nechcel prácu exmanžela svojho šarmantného objektu záujmu zosmiešňovať, no žiarlivosť vyvolala mierne ironický tón. „Zaujímavé, ale veď vlastne načo prišli ? O intervaloch, kedy sa stavové vývoje opakovali vedel aj predtým. Posunul sa akurát tak v tom, že objasnil totálnu pošahanosť pacientov.“

 

To sa už Nemke na druhej strane nepáčilo. Vedela, že je jej milenec ožratý, no aj tak to podľa nej preháňal. „Keď ti zaujímavým nepripadá ani zistenie, že myseľ takéhoto človeka pracuje rovnako ako telo neracionálne, asi ti to nevysvetlím. Každopádne to, ako sa pri podnetoch správa emocionálne, premieta aj do fyzickej podoby. Keď je v období po návšteve, jeho telo si poškodenia ako keby nahováralo. Nikdy nemal reálne problémy, ani počas nových prejavov nejde o chorobné stavy. Napríklad zápal kĺbov môže byť iba bakteriálneho pôvodu, prípadne môže vzniknúť preťažením.. Teda hovorím o pôvodoch, ktoré sú známe mne. Kolegovia spolupracovali s rôznymi odborníkmi a pokúšali sa nájsť fyziologické príčiny chorobných stavov pacientov so syndrómom zlomeného srdca. U mnohých z nich nezistili nič, čo by prejavy mohlo vyvolať. Ich telá si jednoducho nahovárajú, že vplyvom akejsi chronickej osamelosti trpia poškodením. V reále nie sú choré. Vysvetľuje to aj náhle zlepšenia v čase návštev ich chýbajúcich polovičiek. Jednoducho myseľ odrazu zavelí, že je všetko v poriadku a vyzdravejú.“

 

Hoci si Wilhelmová myslela, že Félixa dobrými a prevratnými správami poteší, nebolo to tak. Ponorený do myšlienok hľadel do stola a krútil hlavou. Keď sa ho úsmevom a bleskami v očiach pýtala na to, čo sa deje, neodpovedal. Vstal a nachvíľu odišiel zo záberu webkamery. Vrátil sa s pohárom vína a zjavne znepokojený. „Ja, jaa, Gratulujem Vám. Ale.“ Nevedel pokračovať ďalej. Doktorku už takéto správanie prestávalo baviť, a tak ho mierne okríkla „Do riti čo je s tebou? Keď ťa to nezaujíma, zastav ma a spýtaj sa konečne na mňa. Už ťa vôbec nezaujímam, stačilo ti pobaviť sa v hoteli ?“

 

Milenec na emocionálne invektíva nereagoval. Naozaj to pôsobilo, že sa o príťažlivú osobu nezaujíma. Keď sa chystala namosúrene vypnúť spojenie prehovoril. „Ty si asi vôbec neuvedomuješ, čo si mi pred chvíľou povedala. Nepamätáš si prečo som sa s tebou spoznal ? Prípad Holler ? Už som ho vyriešil,“ s neprítomným smútkom vypol webkameru a rozmýšľal čo ďalej.

 

---