Zjavenie svätého Jánošíka

 

„Už sú tu! Je koniec. Utekajte, kto môžete!"

Nocou sa ozývali výstrely, vzduch smrdel sírou, vybuchujúce bomby pripomínali Silvester '92 a horiace strechy zas Vatry Zvrchovanosti. Aká irónia, aká krutosť, aké nešťastie! To len hrdý Slovenský Národ je opäť skúšaný.

„Chcú nám Ju vziať, kurvy! Našu Vlasť!"

Písal sa rok 2017, keď Jano, Božena a ich sedemročný syn Jožko utekali po Námestí Doktora Jozefa Tisu (1) pred nepriateľom. Už 21. augusta toho roku, keď vtrhli na Slovenskú Hrudu tanky, obrnené transportéry, koče a pluky starých maďarov na škaredých malých koníkoch spojenej cigánskomaďarskočeskožidovskobolševickej armády, vedeli, že je takmer všetko stratené.

No predsa len ostávala malá nádej a tou bola pradávna legenda, ktorá sa tradovala ústnym podaním celé tisícročia už od paleolitu, keď Slovák započal svoju strastiplnú cestu vyvoleného Národa.

Jano o tejto legende vedel ešte z hodín Slovenčiny a statočne viedol svoju rodinu po umierajúcom Meste. Za ohlušujúcich výbuchov prebehli po zbombardovanom nadjazde na Tukovu ulicu (2), odkiaľ smerovali k nabelaso osvetlenému Hradu, Ozdoby Bratislavy, Haluštičke na Dunaji.

„Nevzdávajme sa!" hromovo zvolal Jano a hneď nato holými rukami skolil nepriateľského nosiča vlajky, na ktorej bola podobizeň diablovho prisluhovača havla. Tú roztrhal. Potom skolil ešte niekoľkých cigáňov a čechov, ktorí si na rohu grilovali psa. Rodina Bačových sa blížila k cieľu. Hrad bol na dosah.

„Sme tu, dokázali sme to! Už len, aby to vyšlo. Modlite sa!" Zastali na Čestnom Nádvorí Hradu, rovno pred bájnou Sochou Svätopluka. Vyrazilo im dych. Majestátne umelecké dielo kypelo nevídanou krásou a živelnosťou, ešte aj v noci, v žiare Slovenských Hviezd a horiacej Bratislavy vyzeral tento Vladár ako spravodlivý a nebojácny Hrdina.

 Z ničoho nič schytil Jano konský Chuj a dlaňou začal pravidelne pohybovať presne tak, ako ho to učil Pradedo v šope neďaleko Detvy, keď bol ešte malým chlapcom. Pri tejto bohumilej činnosti odriekaval modlitbu Starých Slovákov:

 

Za Boha, za Národ

Bratia v týchto časoch treba spolu stáť

nepriateľa zničiť, Národ milovať. (3)

 

Ubehlo desať minút a nič. „Pri svätom Cyrilovi a Metodovi, prosím, zachráň nás!" kričal Jano a ďalej honcoval Svätoplukovmu Koňovi Chuj. Manželka so synom ho sledovali a povzbudzovali modlitbami od Kazíka, Hergota a iných Duchovných Vodcov deväťdesiatych rokov.

Odpadol. Z ničoho nič sa Chuj Svätoplukovho koňa oddelil od Sochy, s cinkaním narazil na hradnú dlažbu a kotúľal sa niekoľko metrov až úplne zastal. Bolo po všetkom. Janovi vyhŕkli slzy. A tak veľmi sa snažil! Manželka so synom ho objali a spolu čakali na najhoršie.

Znenazdajky sa spoza hradného múru objavila obrovská chlpatá postava s hlavou Georgea Sorosa, generála jednej zo spojeneckých armád. V pravej ruke zvieral Kríž s pribitým Kristom, v ľavej obrovský čierny vibrátor, ktorým sa oháňal na všetky strany a pritom sa zlovestne uchechtával.

Postupne sa pridali aj ostatní generáli. Ako posledný sa zjavil aj strojca tejto hanebnej invázie, samotný prisluhovač prisluhovača diabla, člen skupiny bildenberg a český prezident v jednej osobe, Karel Schwarzenberg.

„Sme stratení! Je po nás, ale... čo to je? Čo to..." Z odtrhnutého Chuja začalo vychádzať akési svetlo. Všetci na námestí zamrzli a čakali, čo príde. Lúč svetla sa každou sekundou stával jasnejším a začal naberať konkrétne tvary. O niekoľko sekúnd už nebolo pochýb. Holografický Otec Národa. Bol to On.

„Poďte, poďme si zaspievať."

 

---

1 Bývalé Námestie SNP

2 Bývalá Židovská ulica

3 Krátky proces - Za Boha, za Národ

---