Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNie ja v prítomnosti
31. 01. 2002
1
0
1234
Autor
boto
...
Zaskočení svojim tieňom,
stojíme pred sebou
a nežne sa dotýkame
starých rán,
na ktoré nám ostali
len úžasné spomienky.
Naše pohyby v prítomnosti
sú vedené bolesťami,
ktoré nevidíme,
necítime
a vlastne ani nič iné.
A nad to všetko si kladieme
zaslnené prefarebné plány,
ku ktorým sa radšej nikdy nedostaneme.
Kde vlastne žijeme?
A kedy?
SarahAdamas
20. 04. 2005
ďakujem pen..aj som sa pokúšal to zmeniť..ale..sedí mi to takto..:)
..ja by som tiež nechcel mať len plány, a nechcel by som byť determinovaný iba minulými bolestami, a nechcel by som nič necitiť iba úžasnosť a tiež by som nechcel mať len úžasné spomienky, ktoré prekryjú staré rany...preto som sa z toho vyčlenil hneď na začiatku: nie ja! :)) som rád, že aj ty sa vyčleňuješ :)..ozaj vieš niečo bližšie o scientológii?..
Tentokrát trošku z filozoficko-existenčného súdka...
Boto please, bacha na hrúbky (zaskočení) - citlivo narúšajú výsledný efekt z čítania básne.