Pri otvorenom okne

Prievan po stenách zbiera kvety
na okne píska, láme sny
prečo von k hviezdam neuleti?
Hlas v tichu má tak údesný

Počut v ňom tenké detské hlasy
vidieť v ňom obraz starej krásy
aj zvratky z rána, lístie času
klobúk od pána, zvyšky jasu

Voľnosťou vrhá na cieľ šípky
v korunách záclon spletá raj
raz je tak tuhý, raz tak sypký
cez vlasy z vetra ťahá nitky,
volá ťa. S ním sa poihraj!

Miluje voľnosť svojho letu
miluje priestor hviezdnych brán
keď sa mu prsty do slov pletú
smer má vždy skrytý v tieni strán

Závodí. Stiera amulety.
Z prava do ľava cez tmu letí
zo spodu nahor víri prach
a vôbec nemá z prehry strach

Zabuchnem okno. Dvere v spálni.
On spadne k zemi zničený
plížiac sa v slzách, pohľad kalný
moja je výhra, spánok ranný
a srdce vinou tlčie mi...