Ďalekohľadmi až späť

Hrám sa na Abraháma a rátam národy ktoré z nás dvoch povstanú a modlím sa za ich dobro ktoré rozdajú iným Kým si zaknihujem denný koktejl skutkov a predstáv v padajúcom chlebe z neba a s nohami v blate miesim myšlienky do tvojich pŕs s ktorými vstávam a idem spať kým ty sa usmievaš aj vtedy keď ťa nevidím čo ma dojíma lebo si sa inak rozdala než tí čo nás súdia všetko sa v dobre rozrastie v pohľadoch do ďalekohľadov našich tiel ktorými sa pozerá ten ku ktorému spíname dlane

---