Pretekáš mnou naplno

Je príliš málo času sa ti javí zátka na sklenenom hrdle vyrezávaš ďalší zárez aby sme zabudli a ja sa ťa pýtam či ťa môžem opäť vziať za ruku v čelenke z pierok s ktorými sa vyberáš na chodník bojových hodnotení po lichôtkách ktorých ti doprajem plný kôš na bielizeň kým z čiernej reďkovky poletuješ ponad iné kým ja by som ťa posadil do zlata a vo svetle sa mi meníš na to čo si vždy bola tekutá energia kým napĺňam predstavy a ty si z tej pre mňa naj

---