diptychovanie

I

Smutný starec.

Sivá stena, v strede vyšúchaná dobiela.

II

To by malo stačiť na pochopenie,

že na tému nazerám cez jednotlivca,

zachytávam akúsi analógiu

na základe obsahovej podobnosti dvoch veršov.

Zachytávam stav osoby,

jej mysle v čase straty,

určitej melanchólie minulosti.

Uvedomenie si konečnosti, konca

je v určitom momente nemysliteľné

a uvádza nás do neuchopiteľnej úzkosti,

kŕča mysle i fyzickej schránky.

Nevieme sa zmieriť so skutočnosťou

a nenavrátiteľnosťou strateného.

V analógii s osobným priestorom,

v ktorom strata zanechala nezmazateľné stopy.

2

To by malo stačiť na pochopenie,

že na tému nazerám cez protiklady,

zachytávam akúsi antinómiu

na základe obsahovej rozdielnosti dvoch básní.

Zachytávam stav kratšej básne,

jej dómovitú rozkonárenosť,

ktorá nevedie nikam konkrétne.

Uvedomenie si tohto protirečenia,

je v určitom momente nemysliteľné

a uvádza nás do neuchopiteľnej úzkosti,

kŕča obsahovej i formálnej stránky.

Nevieme sa zmieriť ani s dlhšou básňou

a jej smiešnou definitívnosťou.

V analógii so zužujúcou sa plazivkou,

v ktorej zanechala nezmazateľné stopy.