stretnutie

Ideš už asi pol dňa. Vysoko v horách len zriedka stretneš človiečika.
V sluchách pravidelne bubnuje krv. Pravidelne odfukuješ. Meditácia v prírodnom chráme.
A predsa.

Človiečik cupitajúci v šľapkách po kamennom chodníku. Široký úsmev zopnuté ruky pred tvárou.
Namasté.

Patri sa odpovedať. Namasté.

Hatlama patlama. Ukazuje dolu.

Čo si želáte? Skúšaš to anglicky.
Hatlama patlama, patlama a stále ukazuje dolu.

Asi si mam sadnúť. Stále široký úsmev a patlama hatlama.
Tak sa dáte do reči. Anglicky naozaj nerozumie a odpovedá, čí pýta sa?

Hatlama patlama!? Stále ten úsmev.
Z jednoduchého vrecovinového vaku vyberie uhorku, veľkú ako tekvicu, spolu s akýmsi kosákom.
Nič viac tam nemá.

Nakrája uhorku, ukáže na ňu a ....hatlama patlama.

Tak si zahryznete a ...rozprávate ďalej.
Nik nerozumie ani slovo.
Po takej štvrťhodinke vstane, zopne ruky, zasa nádherný úsmev.

Namasté. Namasté.
Ctím svetlo v tvojej duši.
Namasté, namasté znie ti v ušiach ešte dlho potom.
Často tu veru nestretneš človeka.

A nie iba tu.