Mídasove somárske uši

Raz sa v tichej hore Tmóle tento dávny príbeh stal:

S caponohým bohom Panom Apolón sa pretekal.

Tak do šumu mocných dubov a do ticha nemých skál

boh Pan pískal na píšťalke, Apolón na lýre hral.

Boh pastierov darmo nôtil, márne vypiskoval Pan.

- Chceme počuť zlatú lýru! šumí les zo všetkých strán.

Pohladkala pieseň zlatá temné lesy, štíty skál,

Apolónovi a lýre celý Olymp zatieskal.

Len kráľ Mídas skrytý v tieni s ostatnými neplesá:

- Falošná je lýra! – skríkol. - Mýlili sa nebesá!

Apolóna hnev oblieva, k Mídasovi priskočí:

- Že falošná, povedal si? Povedz mi to do očí!

Nauč sa ty hlupák jeden, že nikdy sa nesluší

svojho boha nahlas haniť! A ťahá ho za uši.

Keď dokončil svoje dielo nahnevaný hudobník,

Mídas zbadal svoje uši: také uši nemá nik!

Také uši má len Mídas a kráľovské oslice!

Odvtedy si oslie uši schovával kráľ do štice.